Dúpna jaskyňa – kultúrne centrum Horného Zemplína

Odporúčame vám

spot_img
spot_img
spot_img
Tento rok uplynulo 110 rokov odvtedy, čo sa Dúpna jaskyňa v Humenských vrchoch (Vihorlatské vrchy) na Hornom Zemplíne dostala do povedomia širšej verejnosti. Patrí k ikonickým jaskyniam na Slovensku. Jej hodnota nie je len prírodovedecká a estetická, ale predovšetkým kultúrna. V čase národnostného útlaku sa miestni obyvatelia (Jasenov a okolie) schádzali v jej útrobách, a tu mohli v rodnej reči viesť vlastný kultúrny život. Usporadúvali sa tu rôzne predstavenia a predovšetkým dedinské zábavy, kde sa tancovalo a spievalo po slovensky (hornozemplínsky). V prípade potreby jaskyňa osvetlená denným svetlom slúžila ako refúgium, ľudia ju využívali ako útočisko a ukrývali sa tu. Údajne sa tu skrýval aj chýrny maďarský zbojník Sándor Rózsa.
Impozantný vchod situovaný v chrbáte malebného Humenského Sokola má rozmery 16,5 x 7 m, je exponovaný takmer na západ, preto sa odtiaľto musel ľuďom v jaskyni naskytnúť počas letných večerov utešený pohľad na slnko zapadajúce kdesi za lenivo tečúcim Laborcom. Jaskyňu, ktorá bola inak miestnym známa odnepamäti po prvý raz popísal a zmapoval pred stodesiatimi rokmi významný uhorský geograf Gábor Strömpl v roku 1910.
Zaujímavé je, že to nie je ani krasová ani typicky pseudokrasová jaskyňa, ale tzv. klastokrasová jaskyňa. Materskú horninu buduje tzv. konglomerát – v svetlosivom matrixe (spojivo, tmel) sa nachádzajú vápencové obliaky s priemerom 1-10 cm.
V Humenských vrchoch som strávil 2 roky života. Spával som v týchto horách (Veľká Orlová, Krivoštianka, Sokol, Barnabáška, Pľuštie, Uhliská) na niekoľkodňových služobných cestách sám, obklopený len divokými lesmi či strmými stráňami. Spával som aj veľmi romanticky – v ruinách Brekovského či Jasenovského hradu s hviezdym nebom nad hlavou. Celé dni som sa mlčky rozprával len sám so sebou. Ale večer som sa vždy naľahko skotúľal súc zafúľaný do miestnych krčiem a rozprával sa s miestnymi obyvateľmi, ktorí o motajovi, čo sa celé dni moce po horách a hľadá všelijaké diery/džury/dziry jakživ nechyrovali, a ochotne pri pivku „púšťali žilou“. Dozvedel som sa množstvo nových, neznámych informácií. Aj vďaka nim som mohol v roku 2003 vydať kompletnú, doplnenú a zrevidovanú speleologickú inventarizáciu Humenských vrchov – historicky tretiu v poradí, keďže prvú zverejnil Strömpl (1910) a druhú doc. Z. Hochmuth (1978). Prelistovať si ju môžete tu:
Zdroj: FB

ZANECHAŤ KOMENTÁR

Zadajte svoj komentár!
Zadajte svoje meno tu
Captcha verification failed!
Používateľské skóre captcha zlyhalo. prosím kontaktuj nás!

spot_img
spot_img
spot_img
spot_img
spot_img
spot_img

Prečítajte si aj: