Mimoriadne rozsiahlu ekologickú haváriu v Rusku úrady dva dni tajili. Z následkov Černobylu sa nepoučili

V Rusku za polárnym kruhom pri meste Noriľsk pred týždňom skolaboval obrovský zásobník vykurovacej nafty v miestnej elektrárni. Vyvalilo sa z neho 20.000 ton tekutého paliva, ktoré sa dostalo do sibírskej rieky Ambarnaja.
Miestne úrady, ako je v Rusku zvykom, dva dni haváriu tajili. Potom sa pokúsili klamať, že uniklo ,,len“ 2000 ton.
Mesto, najväčšie stredisko ťažby niklu na svete, je dodnes v zakázanej zóne a správy o obrovskej havárii sa dostali von iba vďaka sociálnym sieťam.
Putin sa nebývalo rozzúril, šéfa firmy dal zavrieť a v celej oblasti vyhlásil federálny stav núdze. To už však pomôže figu borovú.
Rusi teraz vymýšľajú, čo spraviť s červenou riekou nafty, ktorá pomaly tečie do Severného mora. Objavujú sa úplné haluze – naftu spáliť, alebo prečerpať inde do tundry… Úplné haluze. Rieka je plytká, nedá sa po nej plaviť, má veľa bočných ramien a nevedú k nej žiadne cesty. Naokolo je močaristá krajina, už presiaknutá naftou.
Ekologicky mimoriadne citlivé územie sibírskej tundry je na obrovskom území na desaťročia zničené. Aj mimo havárie je tu totiž životné prostredie už dlhé roky bezohľadne likvidované barbarskými spôsobmi ťažby niklu a ďalších nerastov.
Viem o čom hovorím, v Noriľsku som strávil niekoľko dní pred cestou na Severný pól v roku 1993 a tipujem, že odvtedy sa tam v technológiách a hlavne v myslení ľudí nič nezmenilo.
Bolo to najhnusnejšie mesto, aké som v živote videl.
Pomery, aké v Rusku panujú a neskutočná zaostalosť v myslení spôsobujú, že Rusi si svoju pôvodne úžasnú prírodu a osobitne Sibír, načisto zničia. A zničia ju aj pre svet. Deje sa tam to isté ako v Amazónii, iba sa o tom menej vie.
Katastrofa pri Noriľsku je porovnateľná s historickou haváriou tankeru Exxon Valdez na pobreží Aljašky v roku 1989. Z neho po stroskotaní vytieklo do mora a pobrežie zaplavilo 40.000 ton ropy. Škody na prírode boli nevyčísliteľné.