Prihlási sa Prihlási sa | Registrácia Nová registrácia
Rescue Online | Na expedíciu | Reportér 24

Cesta je ciel...
Označenie inzercie
Na expedíciu

ISSN 1337-8481   Dnes je 14. 12. 2017, meniny oslavuje: , zajtra
RSS Export článkov
Top panel

Vojaci síce bojujú, no žudia musia ži svoje ažké životy... - Expedícia Donbas 2016 - 2. čas.

200

Z Kyjeva cestujeme tzv. "plackartnym", teda vo vozni spíme "poukladaní v policiach" až pädesiatištyria pasažieri. Už samotné cestovanie je zážitkom a otravou nie je iba pre tých, ktorí už "cestu považujú za ciež." Ja sa k tomuto druhu cestovatežov hrdo hlásim. V Slovjansku, kde vlak stojí ráno sa fotografujem pri vlakovej súprave zloženej asi z 20 vozňov. AZOV A DONBAS - vozne odlíšené aj grafickou úpravou sú zaujímavou predohrou príchodu na východnú Ukrajinu. Už tu si nás obzerajú domáci a akosi nechápu, čo v tejto oblasti hžadáme...

V Konstantinovke vystupujeme niečo po deviatej hodine ráno. Tak ako železničné stanice počas celej trasy, aj túto stráži niekožko vojakov v nepriestrelných vestách a so samopalmi v rukách. Pozor! - to fakt nie je sranda, sme vo vojnovej oblasti. Ide o skutočnú nárazníkovú zónu a niekožko kilometrový úsek od mesta po separatistami ovládaný východ krajiny. Už na peróne sa nám núkajú taxikári ochotní nás zavies nielen kdekožvek v oblasti kontrolovanej ukrajinskou armádou, ale aj do Donetska, či vlastne kdekožvek mimo správu Ukrajiny. A to oficiálne, ale aj načierno - bez bumažky. Priznávame, chceme sa frontovej línii priblíži čo najviac, no táto naša cesta je úvodnou - sondovacou a ďalej sa vyberieme až na základe vybavených príslušných povolení.

Ubytovávame sa v prvom hoteli o ktorom vieme hlavne to, že je blizučko stanice. Skutočne, asi 150 metrov ideme pešo a izba pre troch je objednaná. Nie, neriskovali sme, ono totiž cez štandardné rezervačné portály nebolo možné v danej oblasti hotely rezervova zo zahraničia a plati za ne kartou.

Prvý deň využívame na spoznanie mesta, v ktorom malo ži až  75 000 obyvatežov. Teda pred vojnou a počas fungovania priemyselných závodov v meste.

Najskôr ale ideme znovu pred železničnú stanicu a sondujeme u maršrutkárov, kam sa až vieme bezpečne dosta a akým spôsobom. Po diskusii s niekožkými z nich usudzujeme, že TAXI  bude najlepšou a najschodnejšou vožbou. To však zoženieme ráno.

Do centra mesta sa vezieme maršrutkou za 4 UaH - Hrivny. Odchádza z autobusovej stanice od hotela vzdialenej asi 100 m, teda nachádzajúcej sa pred stanicou železničnou.  Neutajíme sa nielen v maršrutke, ale ani na uliciach. Evidentne "inostranci" a to ešte s fotoaparátmi v rukách práve tu bežným zjavom nie sú... Prezeráme miestny rínok, niekožko obchodov a končíme ako inak, vo výbornej reštaurácii s krásnou obsluhou. źudia, tie slovanské dievčatá sú fakt krásne...

Po výbornej večeri sa vraciame na hotel s tým, že ráno odchytíme niektorého z taxikárov a vyberieme sa k frontovej línii. Noc je strašná, úroveň hotela kazia stovky komárov systematicky na nás po celú noc útočiacich. Až ráno sa dozvieme, že už dlho majú v hoteli vytopené pivnice a voda slúži komárom ako liaheň. No nič, nabudúce budeme ostražitejší a zvýšenú vlhkos ovzdušia pri vstupe do hotela budeme posudzova oveža kritickejšie.

- - -

Začína ráno necelých 20 km od  východnej časti Ukrajiny obsadenej separatistami. A my ideme k nej...

Veci si nechávame v hotelovej izbe  a skoro ráno odchádzame za poznaním (možno tak trošku aj dobrodružstvom). Neďaleko od hotela je improvizované trhovisko rozkladajúce sa nielen na vybetónovanej a na tento účel prispôsobenej ploche, ale aj mimo nej. Ba dokonca aj pri kolajniciach električky, ktorá podža našich informácií prestala jazdi iba deň pred našim príchodom. Že nemali vyrovnaný účet za elektrinu do Donetska. Toto hnevá hlavne Mareka.

Trhovisko je fakt úžasné a je na ňom dosta oveža viac vecí, ako u nás končí v zberných surovinách. No, čo budem hovori - pozrite si fotografie. Predávajúci nechápu nás a naše fotoaparáty. Nechápu, čo nás zaujíma na mäse poukladanom po stoloch bez chladenia a samozrejme hneď vedža mydla či opotrebovaných  zaolejovaných súčiastok už najmenej štvr storočie nepoužívaných v požnohospodárskych strojoch a autách. Čiastočne spracované kurence a ryby, ale aj zostatky z tejto činnosti. Do EÚ by domáci podža našich rozhovorov ís chceli, lebo tam cítia bohatsvo, no ich spôsob obchodovania opusti nemienia. Ani regulácie, prísne kontroly hygieny či registračné kasy im nevoňajú. Nuž, iný kraj, iný mrav. A tu ešte aj chudoba, o ktorej sa nám ani len nesníva... 

Aj keď sme začali zavčas rána, je treba ís ďalej. Ideme teda na stanovište taxikov situované uprostred autobusovej stanice.  Oslovujeme taxikára, ktorý nemá problém zobra nás na okružnú cestu popri frontovej línii, resp. popri hranici, za ktorou čas Donbasu momentálne nie je pod kontrolou Ukrajinskej vlády.


Dohadujeme sa na cene za kilometer jazdy, resp. za odvoz do mesta  Toreck  a spä. Pre istotu dohadujeme predĺženie jazdy podža našej požiadavky a nastupujeme do vozidla poznačeného nekvalitnými cestami a zanedbaným servisom. Presúvame sa necelých 20 km cez opustené miesta svojimi stavbami pripomínajúce oblas, v ktorej sa nachádzame. Stojíme pri pamätníku banskej firmy, obchádzame dlhý rad sociálne odkázaných občanov čakajúcich na potravinovú pomoc a ideme okolo nemocnice, v ktorej sú zhromažďovaní ranení privážani z frontu. Ideme smerom k mostu odstrelenému separatistami na ústupe. Tu nás však zastavujú vojaci na blok poste a otáčajú nás, nakožko ís ďalej je nebezpečné. V tejto chvíli sme najbližšie „frontovej línii“, takže sa ani nečudujeme. Zastavujeme sa pri obchodíku ani nie z dôvodu nevyhnutných nákupov, ako s úmyslom ís na druhú stranu železničnej trate, kde sú dostrielané a opustené budovy. Prechádzajúc cez železnicu vidíme zničenú infraštruktúru - elektrické trakčné vedenie nad kožajnicami. Poškodené vodiče volne visia nad čiastočne zarastenou traou, ktorá pred vojnou patrila medzi najfrekventovanejšie v oblasti. 

Vidíme žudí apatických voči okoliu a zahžadených do zeme. Ženy nosia vežké tašky s nákupmi pravdepodobne na dlhšie obdobie. Zastavujeme pri budove s nápisom vyhotoveným sprayom týkajúcim sa názoru na  lokalizáciu oblasti Donbasu. Nechávam sa odfotografova a po malom nákupe v obchodíku pokračujeme ďalej na  Andrejivku. Skratky ktorými prechádzame sú viac utrpením ako pôžitkom z jazdy. Napriek tomu sme ostražití v každej dedinke sledujeme okolie.

Na kraji cesty stoja dve autá a pri nich niekožko žudí už na pohžad sa vzrušene baviacich o obsahu batožinového priestoru jedného z áut. Taxikár nám ozrejmuje situáciu - ide o stretnutie žudí na čierno obchodujúcich medzi oblasou ukrajinskou a časou ovládanou Opolčencami. Jedno z áut prišlo do ukrajinskej časti "na tajnáša". Domáci samozrejme zelenú hranicu poznajú a vedia sa v priestore pohybova. My si to isté nedovolíme a ideme po bočnej ceste zhruba jeden a pol  kilometra od hranice s okupovanou časou krajiny. Zastavujeme a fotografujeme polia smerom na východ, teda Donetskú separatistickú republiku. Obklopuje ma zvláštny pocit pri pomyslení, že aj teraz tam trpia stovky tisíc nevinných žudí a v bojoch zomierajú žudia...

Pýtam sa taxikára, či je lepší život v ukrajinskej časti Donbasu, alebo na strane opačnej. "Tu je chudoba, no platí tu aspoň zákon. Tam ideš po ceste a zastaví a Opolčenec. Samopal ti oprie o hlavu. Ja mu hovorím - čo to robíš? Ja nie som tvoj nepriatež, som taxikár a veziem obyčajných žudí za rodinou, ktorá je rozdelená. My sme vojnu nevymysleli, aj my trpíme." - a pokračuje: rozprávaj sa s človekom, ktorý je dva roky v zákopoch, nemá nič, len samopal a ešte stále možno presvedčenie, že je na tej "správnej" strane. On je v tom momente policajt, prokurátor aj sudca - má v rukách nabitý samopal a je len na ňom, či stisne spúš. On je zákon a strati už nemá čo..."

Nad jeho slovami rozmýšžam a nedá mi neopýta sa, odkiaž pochádza. "Ja som z Arménska. Rodičia sem utiekli keď som mal dva roky pred vojnou. A dnes som v nej znovu. Asi osud..."

Medzičasom prichádzame na rázcestie. Zatáčame dožava a po niekožkých sto metroch sa blížime k ďalšiemu blok postu v smere na mesto Donetsk. Betónové zátarasy na ceste a značka STOP KONTROL. Po chvíli posúvania sa za autami stojíme na začiatku zátarasu my. Pozorujem betónovú stavbu na prostriedku cesty s malými obdĺžnikmi  ako okná slúžiacimi na strielne. Namiesto skla starý uterák a namiesto dverí roztrhaná deka. Fotografova sa neodvážim bez povolenia, ide o strategické miesto a nerád by som nestihol spiatočný vlak do Kyjeva.

Na pokyn vojaka v plnej zbroji a nepriestrelnej veste sa posúvame do priestoru medzi betónovými zátarasmi. Vojaci a policajti so samopalmi mieriacimi na auto sú všade okolo. K autu pristupuje vojak a pýta si bumažky. Vodič dáva svoje doklady a my mu podávame cestovné pasy. Vojak spozornie a už ich listujú aj dvaja jeho kolegovia. Nasledujú otázky odkiaž, kam a prečo. Sme úspešní turisti a presvedčili sme ich o našich dobrých úmysloch. Svoju úlohu zohráva aj pas krajiny EÚ. Púšajú nás ďalej - vlastne bližšie k vojnovej zóne.

Pokračujeme po "dialnici" medzi Konstantinovkou a Donetskom. Obdobne prechádzame cez ďalší blok post. Zase kontrola a zase otázky. Do Andrejivky je to ešte niekožko kilometrov a nás zaujíma druhý most, na ktorý ozbrojenci posunuli vlakovú súpravu a most následne vyhodili do povetria. Presne pri moste je ďalší blok post - posledný pred demarkačnou líniou. Blížime sa ku kontrole. Zastavujeme a všetko prebieha obdobne ako pri predošlých kontrolách. Len vojaci sú ešte podozrievavejší a už na pohžad unavenejší. Volajú veliaceho dôstojníka. Jeho hodnos musí by výrazne vyššia  o čom svedčí správanie sa podriadených voči nemu. "Skontrolovaní?" - pýta sa vojakov. "Áno, no sú to inostranci." - dostáva odpoveď. Velitež pristupuje k autu a pýta si naše pasy. Ostrým pohžadom si nás premeriava a osvedčené vysvetlenie že sme zvedaví turisti akosi nezaberá. Listuje naše pasy. V Radovom naráža na ruské víza a mimoriadne odmerane sa pýta, čo robil v Rusku. Rado vysvetžuje, že bol na Transsibírskej magistrále. Velitež si svoju hodnos chce právom zaslúži a tak rozmýšža, ako na nás. Sme potenciálni nepriatelia, to chápem. Ja zase rozmýšlam, čo chce svojimi otázkami odhali. "Kedy a kde ste vstúpili na Ukrajinu?" - pýta sa a my bez váhania odpovedáme, že v nedežu v Užhorode. Nevie nájs razítko, tak mu radšej dobrovožne pomáham. To vízum v Radovom pase mu stále vŕta v hlave. Už chápem, o čo mu ide. Chce zisti, či nie sme špióni, ktorí prišli z okupovanej zóny na čierno a nechceme sa vráti taxíkom spä. Malé vysvetlenie v najlepšej ruštine na akú som si z čias stredoškolského štúdia spomenul ho ako tak upokojuje. Dokonca si spolu s Marekom dovolíme položi aj otázku, či si môžeme odfotografova most vyhodený do vzduchu, od ktorého sme sotva desa metrov. V tom je ale nekompromisný a trvá na tom, že to je ich strategický bod a nepovožuje nám to. Ešte chce vidie, čo mám vo foáku nafotené. Tu som zase šikovnejší ja. Vidí to, čo chcem aby videl a spokojní sme obaja. Vracia nám doklady a dáva pokyn na uvožnenie cesty vojakom so samopalmi v rukách a my sa môžeme otoči a vráti spä. Nezabúda doda, že tam už naozaj ide o život a že bez povolenia nás nepustia. My sme s tým samozrejme počítali, no nevyskúša to by bol hriech. Tak sa otáčame a okolo malej búdky pozostávajúcej z nadstavby nejakého vojenského vozidla slúžiacej ako ubikácia pre non stop blok post strážiacich vojakov sa vraciame smerom na Konstantinovku.

Po ceste smerom k mestu hodnotím, že z mojej strany bolo vhodné bra so sebou novší pas s menej razítkami, pretože študovaním desa ročných víz do USA, víz do Ruska, Číny a razítok z viac ako  polovice sveta, by velitež strávil asi hodiny. Možno by sme tam stáli ešte teraz... ;-) 

Na spiatočnej  ceste do Konstantinovky znovu prechádzame  dvomi blok postami, no znovu bez problémov. Už nás poznajú. Míňame rieku a kopec, na ktorom sú jasne vybudované strielne a zakopané betérie, ktoré slúžia ako nárazníková  ochrana smerom na západ od okupovanej časti Ukrajiny. Fotografujeme sa pri monumente s nápisom Sláva Ukrajine a stíhame všetko presne tak, ako sme si naplánovali. Nuž čo, skúsenosti sú skúsenosti a keď sa nič nepo*erie a nemáme so sebou Erika, ktorý by nejakému velitežovi omočil kanceláriu, tak fungujeme podža plánu. (Poznámka: na expedícii v Podnestersku, jej člen Erik v podnapitom stave omočil budovu colnice pri vstupe do tejto socilaistickej separatistickej republiky, za čo celej skupine hrozilo väzenie)

Popoludní ideme na tržnicu a zháňame nejaké suveníry. Nachádzame magnetky. Pri pohžade na ne, by som fotografovi dolámal ruky a jeho fotoaparát by som daroval na charitu. Nič lepšie však k dostaniu nie je a tak kupujem aj tú strašnos, ktorú aj tak mali iba v jedinom obchodíku v meste.

Ideme sa naobedova. Pri hžadaní nejakej reštaurácie narážame na samoobslužnú výžerku s internetom, kde dostávame hlavné jedlo podža výberu s polievkou, prilohou a pivom za 1,5 Eura. Ani včera to nebolo drahé, no v najbližšej reštaurácii nám asi už doplatia...

Fotografujeme fasády činšiakov s motívmi socializmu v stave, v akom socializmus skončil. Hrozné... Ešte  sa flákame po rozžahlom trhovisku a končime v reštaurácii, kde nás o deň skôr obsluhovala fešanda o hlavu vyššia  od môjho 8 ročného syna. Žiaž nepracuje a tak trpíme namyslenú kolegyňu, ktorá nám dáva pocíti, že sme sa včera neusmievali na ňu. Ale ďalšie jedlo a nápoje sú chutné a na naše pomery znovu neskutočne lacné.

Necelé dve hodiny pred odchodom vlaku ideme čaka na maršrutku. Na stanicu akosi takmer hodinu nič nechce ís, tak si berieme taxik, vystupujeme pri hoteli a po vyzdvihnutí si odloženej batožiny odchádzame na železničnú stanicu. Ja s dvomi ruksakmi navyše. No nekúp to za takú cenu...

Nastupujeme do nášho obžúbeného "plackartneho" po našom zvaného "dobytčák", objednávame si večerný čajík od dežurnej, ustielame si na nepohodlnú pričňu a necháme sa vies bližšie k západnému svetu, smerom na Kyjev. V hlavnom meste Ukrajiny budeme ráno. Ale o tom zase nabudúce...


Fotogaléria k článku:

200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko

Zobrazi všetky fotografie
200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko

200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko

200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko

200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko

200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko

200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko

200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko

200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko

200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko

200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko

200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko

200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko

200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko

200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko

200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko

200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko

200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko

200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko

200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko

200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko

200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko

200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko

200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko

200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko

200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko

200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko

200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko

200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko

200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko

200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko

200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko

200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko

200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko

200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko

200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko

200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko

200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko

200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko

200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko

200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko

200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko

200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko

200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko

200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko

200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko

200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko

200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko

200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko

200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko

200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko

200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko

200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko

200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko

200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko

200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko

200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko

200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko

200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko

200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko

200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko

200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko

200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko

200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko

200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko

200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko

200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko

200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko

200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko

200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko

200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko

200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko

200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko

200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko

200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko

200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko

200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko

200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko

200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko

200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko

200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko

200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko

200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko

200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko

200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko

200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko

200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko

200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko

200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko

200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko

200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko

200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko

200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko

200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko

200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko

200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko

200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko

200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko

200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko

200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko

200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko

200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko

200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko

200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko

200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko

200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko

200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko

200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko

200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko

200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko

200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko

200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko

200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko

200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko

200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko

200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko

200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko

200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko

200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko

200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko

200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko

200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko

200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko


Skry všetky fotografie

Komentáre k článku:

Komentova môžu:
registrovaní menom
registrovaní nickom
›VŠETCI‹
Belo Handl | 23-11-2016 09:51:05
Už sa neviem dočka pokračovania!!!!!!

UPOZORNENIE: Zo strany vydavateža novín ide o pokus zachova určitú formu vožnej komunikácie – nezneužívajte túto snahu na osočovanie kohokožvek, na ohováranie či šírenie údajov a správ, ktoré by mohli by v rozpore s platnou legislatívou SR a EÚ alebo etikou.

Komunikácia medzi užívatežmi a diskutujúcimi ako aj ostatná komunikácia sa v súlade s právnym poriadkom SR ukladá do databázy a to vrátane loginov - prístupov užívatežov . Databáza providera poskytujúceho pripojenie do internetu zaznamenáva tiež IP adresy užívatežov a ostatné identifikačné dáta. V prípade závažného porušenia pravidel, napríklad páchaním trestnej činnosti, je provider povinný vyda túto databázu orgánom činným v trestnom konaní.

Upozorňujeme, že každý užívatež za svoje konanie plne zodpovedá sám. Administrátor môže zmaza príspevky, ktoré budú porušova pravidlá diskusie, prípadne budú obsahova reklamu, alebo ich súčasou budú reklamné odkazy. Vydavatež novín a redakcia nezodpovedá za obsah príspevkov diskutujúcich a nenesie prípadné právne následky za názory autorov príspevkov.

Prida komentár
Slovenka  rozhovor o Cernobyle
Označenie inzercie
ZIVOT rozhovor o cestovani
Označenie inzercie
VIZOVA POVINNOST PRE OBCANOV SR A CR
Označenie inzercie
Vyhžadávanie
Posledné komentáre

100. výročie VOSR - Expedícia St.Petersburg 2017
Označenie inzercie
Zakarpatska Ukrajina
Označenie inzercie
Expedicia Jordansko Izrael
Označenie inzercie
CESTOVANIE
Označenie inzercie
Bottom panel

Š naexpediciu.sk všetky práva vyhradené. Obsah novín je chránený autorským zákonom č. 618/2003 Z.z. a medzinárodným právom.
Prepis , šírenie, či ďalšie kopírovanie tohto obsahu alebo jeho časti, a to akýmkožvek spôsobom je bez predchádzajúceho súhlasu vydavateža alebo autora článku zakázané.
Design: Š Mgr. Matej Fraňo Logo a názov novín: Š Miloš Majko
Noviny sú aktualizované priebežne.
Články uverejnené na naexpediciu.sk neprechádzajú jazykovou korektúrou.
Redakcia a vydavatež novín nezodpovedá za obsah autorov jednotlivých príspevkov. Redakcia a vydavatež nenesie prípadné právne následky za názory autorov príspevkov a príspevky v diskusiách uverejnených v novinách.

Farby laky

Webdesign