Prihlásiť sa Prihlásiť sa | Registrácia Nová registrácia
Rescue Online | Na expedíciu | Reportér 24

Cesta je ciel...
Označenie inzercie
Na expedíciu

ISSN 1337-8481   Dnes je 23. 10. 2017, meniny oslavuje: , zajtra
RSS Export článkov
Top panel

Transsibírska magistrála - Trans Siberian Railway - 9 288 km smerom na východ, alebo "Na to, že doma je najlepšie prídeš iba na cestách..."

200

Transsibírska magistrála (Транссибирская Магистраль), alebo tiež skrátene Transsib (Трансси́б)

Na jar v 2010 roku si čitatelia  SOL  mohli prečítať článoček:

Kam na dovolenku budúci rok? - čo takto skúsiť viacej ako 10 tisíc km cez Rusko Transsibírskou magistrálou?

Miloš Majko        22. 03. 2010 15:22:46            Cestovanie |

Každý si ideálnu dovolenku predstavuje inak. Od pobytu vo svojej záhrade, cez jazerá v blízkom okolí, dovolenku na plážach Čierneho mora v Bulharsku či pri tradičnom Jadrane v Chorvátsku. Tí náročnejší snáď vyskúšajú overené dovolenkové destinácie v severnej Afrike či Ázii. Prípadne výhodné letenky do USA, možno Thajsko. Čo tak niečo, čo trochu zaváňa minulosťou, no určite neistotou a slušnou dávkou trúfalosti? Na čo narážam? Rusko. Nie letecky a s cestovkou. Nie turistické destinácie. Rusko ako také. Celé. Z Bratislavy do Moskvy. A ďalej. Vlakom. Až do Vladivostoku - na ďalekú Nachodku. Prejsť vlakom celú Transibírsku magistrálu. Trať dlhú 9288 km (Moskva - Vladivostok), popri ktorej leží 89 väčších miest, z ktorých sa aspoň niekoľko oplatí vidieť. Moskva, Nižnij Novgorod, Kirov, Perm, Jekaterinburg, Omsk, Novosibirsk, Krasnojarsk, Čita, Irkutsk, Chabarovsk a Vladivostok. Z Európy do Ázie cez tundru, tajgu a stepné oblasti, okolo jazera Bajkal až k Japonskému moru, resp. Tichému oceánu. Cez 16 veľkých riek - Volgu, Vjatku, Kamu, Tobol, Irtyš, Ob, Tom, Čulym, Jenisej, Oku, Selengu, Seju, Bureju, Amur, Chor a Ussuri. Iba kúsok od Nachodky a hraníc so Severnou Kóreou. Iba na skok od Japonského ostrova Hokaidó. Cez deväť časových pásiem. A to za predpokladaných cca 18 dní. Predpokladaný termín akcie: - september 2011. Dá sa predpokladať, že cesta bude náročná a vyžaduje si team minimálne štyroch aspoň ako tak skúsených cestovateľov. Kto má záujem akcie sa zúčastniť, môže sa ohlásiť na e-mail redakcie.

- - -

v ktorom som sa snažil vyzvať záujemcov o cestovanie na trasu, ktorá mnohým možno vyráža dych. Krížom cez celé Rusko až do východoruského  Vladivostoku.  Vlakom  takmer 10 000 km. I keď v diskusii otázky padli, reálne sme zatiaľ a to doteraz snáď dvaja či traja úplne istí záujemcovia. Svoju výzvu som zopakoval ešte asi dva razy. Výsledok žiaľ rovnaký. Automaticky som si položil otázku, prečo?

Nuž, asi to bude tým, že ešte stále tajomné Rusko a ešte stále pocit, že cesta nemôže byť cieľom. Či sú pocity pravdivé, si nechajme povedať od tých, ktorí túto  "štreku" už absolvovali...

Dávame slovo najskorej encyklopédii s niekoľko múdrymi údajmi a následne  Ferovi Škoríkovi  s  Andrejom Sahulom Lubošovi Tomkovi s Tomášom Dzurenkom. Všetci títo   Transsibírsku magistrálu absolvovali. Tam i späť vlakom. A so všetkými štyrmi sme sa krátko pred vianočnými sviatkami stretli v štúdiu pri verejnom nahrávaní cestovateľskej relácie, ktorú máte možnosť práve sledovať.

- - -

Transsibírska magistrála, (rus. Транссибирская магистраль, skrátene Транссиб) je najdlhšia nepretržitá železničná trať sveta a hlavná dopravná tepna Ruska. Má dĺžku 9 288 km z Moskvy do Vladivostoku na pobreží Tichého oceánu. Stavba sa začala v máji 1891 v blízkosti Vladivostoku a bola ukončená v októbri 1916 vysvätením mosta cez Amur pri Chabarovsku. Celková elektrifikácia bola dokončená po 74 rokoch dňa 25. decembra 2002.

Každý druhý deň opúšťa legendárny „Vlak č. 2 (Rossija)“ Jaroslavľskú železničnú stanicu a po siedmich dňoch a 9 288 km končí vo Vladivostoku pri Japonskom mori. Na tejto najdlhšej železničnej trati sveta prechádza vlak pri kilometri 1 777 uprostred tajgy na mieste označenom obeliskom hranicu medzi Európou a Áziou. Trať prebieha 7 000 km zo západu na východ a 3 500 km zo severu na juh. Pretína prevažne tundru, tajgu a stepné oblasti.

Popri magistrále je 89 miest, medzi inými Moskva, Nižnij Novgorod, Kirov, Perm, Jekaterinburg, Omsk, Novosibirsk, Krasnojarsk, Čita, Irkutsk, Chabarovsk a Vladivostok.

Transsibírska železnica pretína 16 veľkých riek: Volgu, Vjatku, Kamu, Tobol, Irtyš, Ob, Tom, Čulym, Jenisej, Oku, Selengu, Seju, Bureju, Amur, Chor a Ussuri.

Na Transsibírsku železnicu sa napája celý rad železničných dráh do Strednej Ázie (Astany, Taškentu, Ašchabadu), do Číny a Mongolska (Ulanbátaru, Pekingu) a aj smerom na Bajkalsko-amurskú magistrálu.

Zdroj: Wikipedia

- - -

Najdôležitejšie údaje o  Transsibírskej magistrále - Trans Siberian Railway

  • Európou prechádza 1 777 km, Áziou 7 512 km magistrály.
  • Míňa 87 veľkých miest s počtom obyvateľov nad 300-tisíc (v piatich z nich presahuje počet obyvateľov jeden milión – Moskva, Perm, Omsk, Jekaterinburg a Novosibirsk.
  • Magistrála pretína 16 veľkých riek, najnebezpečnejšia z nich je Chor, ktorej hladina sa počas záplav dvíha o 9 m.
  • Najvyššie položeným miestom je Jablonovyj pereval (1 040 m nadmorskej výšky) 6 110 km od Moskvy.
  • Najnižšie položený je bod 4 m nad úrovňou mora medzi stanicami Amurský záliv a Ugoľnaja.
  • Najvyššie násypy sú v okolí rieky Chilok, približne 20 m.
  • Najpriamejší úsek, 600 km bez akýchkoľvek vyvýšenín a kopcov, sa tiahne medzi riekami Ob a Irtyš.
  • Najdlhší je most cez rieku Amur – 2 612 m.
  • Na trase je 15 tunelov, najdlhší meria zhruba 7 000 m a vedie popod rieku Amur, paralelne s najdlhším mostom. Keďže hlavná trasa vedie cez most, prvenstvo medzi používanými tunelmi získal dvojkilometrový Tarmančukanskij tunel.
  • Okolo jazera Bajkal sa tiahne železnica v dĺžke 207 km, 39 kilometrov koľají vedie po brehu Amurského zálivu Japonského mora.
  • Najnižšie teploty až -62 stupňov Celzia namerali na trase Mogoča – Skovorodino.
  • Hlavná stanica v meste Novosibirsk je najväčšou stanicou pozdĺž celej magistrály. Svetová rarita – železničná stanica postavená z mramoru sa nachádza v meste Sľudjanka na južnom brehu Bajkalu.

Zdroj: Internet

- - -

Denník  Fera Škoríka

Deň prvý 01.09.2008 – tam lietadlo + lietadlo + vlak

Let z Blavy podľa cestovného poriadku 5.20 ráno. Prílet do Prahy o 10 minút skorej ako bolo v pláne. Asi sme leteli dole vetrom. Výška 5600 m, -13 st. Celzia. V lietadle podávali občerstvenie (kávu, čaj, džús, vodu) Ja som si dal čaj a samozrejme som polovicu rozlial. Dal som si lieky, zajedol sladkým pečivom, tiež ho dávali v lietadle. Pristátie O.K. Na letisku sme si s Andrejom dali 2 malé plzeňské pivá, cena 300 českých korún – šok. Takto ďaleko nedôjdeme!!!

Pozn. Pri prechode do letovej zóny v BA sme museli odovzdať (zahodiť) fľaše s vodou. Ja som mal pol litra a polovicu som vypil. Andrej mal liter a pol a tiež vypil polovicu. V letištnej hale sme posedeli, počítali nakúpené noviny a časopisy, dojedli svoje zásoby a nastúpili do lietadla. (bolo zábavné pozorovať prechádzajúcich ľudí rôznych národností a rás. Najkrajšie boli deti. Pohyb po letištnej hale brali akosi samozrejme, ako doma) Bez problémov sme odštartovali z Ruzyni a po 2 hodinách (jedlo, pitie ako v lietadle) sme pristáli v Moskve. Na pasovej kontrole sa vytvoril taký húf ľudí, že sa bude čakať asi hodinu. Išiel ma šľak trafiť. Kolená boleli na hovado, ale zvládli sme to. Potom sme sa predrali cez prostituujúcich taxikárov a odolali sme ich ponukám. Po výmene peňazí sme našli autobus k metru. Pýtajúc sa ľudí na správny autobus, sme narazili na poklad. Volal sa Georg. (to sme ešte vtedy nevedeli.) Bol mimoriadne ochotný. Ujal sa nás napriek svojim povinnostiam a metrom nás doviedol až na stanicu Jaroslavskaja. Pofotili sme sa v metre, vymenili adresy a telefónne čísla. Bol naozaj obetavý. Na stanici sme ukazovali železničiarom lístky, ale nikto im nerozumel. Batožinu sme dali do úschovne (170 rubľov), našli bufet, zajedli boršč, vypili pivo, prešli trochu po meste, vymenili peniaze, dokúpili proviant, dočkali sa vlaku a nastúpili naň. Odchádzal presne o 9.26 moskovského času. V tesnom kupé (4 lôžka) sme boli traja. Ja + Andrej + Táňa – 35 – 40 ročná baba, veľmi sympatická. Ponúkli sme ju slivovicou, ona nás salámom (kalbasa) a hneď sme boli priatelia. Cesta sa začala pekne, rozpršalo sa, uložili sme sa spať.

Deň druhý 02.09.2008 – tam – vlak

Kupé máme na ľavej strane v smere jazdy. Spalo sa O.K. Táňa nás prijala na stravu, my sme sa nebránili. Na stanici Balezino sme stáli 20 minút a za pomoci Táni kúpili 2 sušené ryby. (fotodokument) zjedli sme ich a potom sme išli na pivo do reštauračného vozňa – 5 vagón v predu od nás. Pivo Sibírska koruna + zlatá bočka (sud). Za oknom daždivo. Tam je voda a vo vagóne voda netečie. Sú to lajdáci! Táňa mi kúpila mapu. Pospali sme trochu a o 20.00 povečerali. Večeru zas pripravila Táňa.(Večerali sme kašu v prášku + rybu + uharek).Asi u nej doma (Chabarovsk) požiadame o politický azyl.  (sprcha, spojenie s domovom cez SMS-ky. Aj podľa buzoly máme dobrý smer (niekedy to však hapruje).

Deň tretí – streda 03.09.2008 – tam – vlak

Dobre sme spali. Slnko osvecovalo rovinatú krajinu. Ranná hygiena + štamprlík slivovice. Raňajkovali sme salám, pomazánku, chlieb, kôpor, petržlenovú vňať a pivo. Všetko okrem piva dodala Táňa. Zastávka v Omsku, slniečko, fotografovanie, veľké mesto. Ďalšia zastávka Barabinsk, 42 min. Pohľadnica Paľovi, nákup syru, pirôžkov (dážď, pršalo) Zajedli sme si, pospali, počítali, cesta ide bezva. Dobre sa sleduje na mape. Debata – politika. Zastávka Novosibirsk – pekná stanica, Andrej fotil ako divý. Time – rozdiel 3 hodiny – 22.35 už tma. Učím Táňu aj Andreja sudoku. Ideme spať, aby sme privykli na časový posun.

Deň štvrtý - štvrtok, 04.09.2008 - tam - vlak

Rozpačitý budíček. Hygiena, slivovica, atď. Pozval som Táňu a Andreja do jedálneho vozňa, lebo asi mám meniny. Dali sme si fľašu šampaňa, údený jazyk, chren, pojedli a popili a jednu fľašu šampaňa vzali saboj. Na zastávke Iljanskaja - 20 minút, sme kúpili "manty" (plnené perky s mäsom). Dobre sme sa najedli, petržleňová vňať a uhorky k tomu, zapili pivom a oddychovali. Potom sme dopili fľašu šampaňa. Táňu rozbolela hlava a ja  som ju vyliečil presopunktúrou a humorom. Andrej všetko fotí, to nám zachová spomienky. Mali sme návštevu. Sprievodca (dežúrnyj) z druhého vagóna. Náš nepije. Je to podozrivé. Asi je musulman. V kupé je stále dobrá nálada. Doma je 17.00 hod. Moskovský čas 19.00 a tu na zastávke Tulun 24.00. (nie je to z alkoholu) (Sprchoval som sa)

Deň piaty - piatok, 05.09.2008 - tam - vlak

Vstali sme, keď svitalo, aby sme videli Bajkal. Táňa úspešne nakúpila ryby (omol), údený, na horúco i studeno. Bol to zaberák, pretože vlak na stanici Sludanka stojí iba 2 minúty. Táňa to bravúrne zvládla a nakúpila ryby 4 + 4. Bola to pochúťka nad naše očakávanie. Fotodokumentácia.

Zjedli sme z rýb 5 kusov a museli ísť na pivo do reštauračného vagóna. Sediac pijúc pivo sme sa kochali v krásach Bajkalu, okolo ktorého išiel vlak 2,5 hodiny. (Andrej šalene fotil) Debata (deti, alkohol, život), oddych, noviny. Obed - polievka a ryba v oleji od Táni. Zas oddych. Príroda, nákup na peróne na stanici Chytok. Dojedli sme syr, debata - príjemný deň. Všade kupujeme miestne pivo. Obyčajné - Ošakov. Časový posun nám robí problémy. My so spaním napr.: toto píšem o 14.45 SEČ. MČ = 16.45 a miestny čas - 22.45 hod. Tma. Spať sa nám ešte nechce, ale ideme sa prinútiť. Dnes sme pili na Bajkal, príjemnú cestu a Andrejovu dcéru Kiku, ktorá podozrivo úspešne spravila šoferák. (dobre, že nechodíme doma po ulici, sme zachránení!)

Deň šiesty- sobota, 06.09.2008 - tam - vlak

Budíček o 03.00 MČ, 09.00 miestneho času (doma je 01.00 - noc). Za oknom veľmi zaujímavý kraj. Kopce bez stromov, údoli riečky Šilky a v ňom riedko dediny. Pastviny a holý kraj vytvárajú krásnu scenériu. Stojíme v meste Černiševsk Zabajkalskyj. Za pomoci Táni my pakupíli vareniky s kapustou a zemiakmi. Táňa zohriala párky a obed bol hotový. Super. Potom víno v reštauračnom vozni, oddych, sledovanie krásneho kraja. Dlhý čas 2 - 3 hodiny sme išli vedľa rieky .......... veľmi vhodnej na splav!!! Vlak naberal meškanie 2 hodiny. (nikakoj problem) Náš kamandír - Táňa napísala sprievodcovi pochvalu. Skromná večera, chlieb + syr + petržlenová vňať + pivo + pálenka. Test telefónov - Táňa nám volala a fungovalo to. Výmena adries a telefónnych čísel. Školenie Táni o maršrute po SK a ceste do Prahy. Krásny deň, slnečno, krajina O.K. Meškanie sa zmenšuje, vlak ide jak utrhnutý. Hygiena a spánok. P.S. Andrejovi zhorela nabíjačka na telefón, je z toho úplne vedľa. (Kedy sa vráti?) Celú noc bude o tom dumať.

Deň siedmy - nedeľa, 07.09.2008 - tam - vlak

Slnečné ráno, nebo čisté, sme vyspatí. Kraj ako okolo Žarnovice, len málo dedín. Zobudili sme sa v dedine Burjeja. MČ - 03.15, doma 01.15, miestny čas 09.15. Na ďalšej zastávke Oblučie, sme kúpili potraviny a plody. Takéto jedlo: dusená kapusta + kotlety (fašírky), ryžové jedlo plov a tzv. paparatník orljak. Je to taká zelená dusená rastlina z tajgy - všetci to kupovali ako diví. Kúpili sme aj veniec liany, ktorý tu volajú limonik. Robí sa z toho nápoj - čaj. Je osviežujúci, posilňujúci (afrodiziakum). Má i plody - jagody a oni majú tie istéí schopnosti. Vypadajú ako ríbezle. Táňa radila. Boli sme v reštauračnom vagóne na červené víno s čokoládou. (rozlúčka s Táňou.) Blížili sme sa k Chabarovsku. MČ - 10.55. Prechádzame rieku Amur, dlhý most 4 km, rieka 1 km, lodná premávka. Táňu čaká Valerij. S Táňou sme sa rozlúčili, s jej mužom zoznámili. Doniesol nám sušené ryby, ktoré Táňa telfónom objednala. (sympaťák) Na ďalšej stanici Viazamskaja sme kúpili tortu. Výborná, karamelová + pivo. Cez vlak prechádzali policajti 2 muži a 1 žena. Keď nám videli na pultíku pálenku, prikázali ju schovať, neukazovať na verejnosti. (Zákon) Pálenku sme preliali do fľašky od vody a bolo vybavené. MČ 14.00,  SEČ, 12.00. a miestny čas 21.00. Slnko zapadlo, zotmelo sa. Na zastávke Bikin, kúsok od Vladivostoku (cca 500 km) pristúpil pripitý molodec, ktorý išiel zo svadby. Trochu sme pokecali, (politika, život) a išli spať.

Deň ôsmy - pondelok, 08.09.2008 - tam - vlak + hotel + mesto + more

Vladivostok - náš cieľ, nás privítal ešte tmou. No rýchle sa rozvidnievalo. Záchody na stanici (12 rubľov, stupačky) zážitok! Potom cesta peši k hotelu Ekvátor. Stretali sme deti, čo išli do školy, čistučké ako zo škatuľky. Veľ rodičov ich doviezlo na autách, aj drahých väčšinou. Riadenie vpravo, dovoz z Japonska. Hotel dosť veľký. My sme si objednali a zaplatili najlacnejšie možné ubytovanie. Izba skromná, ale čistá, televízor, stará chladnička (bez poličiek), telefón. Ísť na hotel peši bolo pre mňa únavné, ale oplatilo sa. Videli sme krásne more a východ slnka a ľudí, čo sa už kúpali. Ideme aj my. Poplatok za hotel 2 x 2 noci 4200 rubľov. Sú v tom aj raňajky. Cesta vlakom merala 9288 km (Moskva - Vladivostok) Oproti domu je + 9 hodín, oproti Moskve + 7. Už sme sa usadili vo Vladivostoku, najedli, pospali 2 hodiny a vyrazili na pláž. Kúpanie v Tichom oceáne - Japonské more. Voda teplá a čistá, pláž špinavá. Plávanie super. Foto. Prechádzka mestom, výmena peňazí, nákup večere. Večera - ryba, chleba, pivo a spánok.

Deň deviaty, utorok 09.09.2008 – pobyt v hoteli Ekvator

Budíček, raňajky v hoteli. Slabé, ale chutné. Andrej – volské oko, špekáčik, chlieb, kondenzované mlieko, maslo, toustíky a čaj. Ja – sendvič, šunka, syr, koláčik, mlieko, jogurt. Po raňajkách spánok, asi do 13.00 hod. miestneho času. Pátranie na recepcii po Slovákovi (misionár otec Peter – neúspešné. Prísľub na zajtra.) Prechádzka polostrovom – mestom, foto, kvas, parená  buchta + mäso, zelenina, kúpanie na inej pláži, plávanie. (Pichol som sa na injekčnú striekačku!!!) Cesta do hotela popri mori, počítanie áut – 4 :140 – poloha volantu. Cestou sme videli bezdomovcov, zlodejov, krásne jachty, pekné aj škaredé baby. Nákup potravín (Andrej) na honosnú večeru. (Prežieranie) SMS-kovanie, čítanie a spánok. Výmena eur v hoteli Vladivostok, 100 za 3590 rubľov.

Deň desiaty, streda 10.09.2008 – pobyt - hotel

Raňajky v hoteli. Andrej – omeleta s hráškom, med, maslo, hrianky + káva. Ja – penová omeleta, šunka, syr, palacinky tvarohové, kondenzované mlieko + čaj s mliekom. Vypátranie misionára + adresa + telef. číslo. (Nebral) Oddych do 14.00 miest. času. Dovolať sa nedalo a tak sme išli do mesta. Andrej si kúpil nabíjačku a chceli sme kúpiť aj SIM-kartu. No bolo treba ísť na koniec mesta, 6 zástaviek autobusom, cca pol hodiny. Zvládli sme to, kartu kúpili, pofotili tú časť mesta a nazad. Návšteva veľkého obchodného domu a nákup potravín. (fantastický výber) V obchodnom dome vypadol elektrický prúd – zaujímavé. Cesta na hotel cez pešiu zónu. Čapované pivo-drahé. Super večera z nakúpených potravín. (soljanka = kapusta + mäso, ryža, pohánka, morská kapusta, zelená cibuľka a super kvas. Oddych, spánok do 21.30 hod. Pokus o spojenie s otcom Petrom. Dovolali sme sa jeho kolegovi, on tam nebol. Nechali sme odkaz, kde bývame. Volali sme aj Táni do Chabarovska, OK. Andrej odišiel fotiť nočný Vladivostok.

Deň jedenásty, štvrtok – 11.09.2008 – pobyt – hotel

Svitá tu trochu neskôr, asi 8.30. Raňajky v hoteli, štart do múzea – ponorky. Prehliadka, šašlík – dobrý, a čapované pivo – 250 rubľov, drahé a nedobré. Viac čapované pivo nepijeme. Dal som sa za 510 rubľov pekne ostrihať. – viac sa vo Vladivostoku strihať nedám. Nákup potravín. Previezli sme sa električkou č.7 asi 20 km. Zážitok! Dala sa s nami do reči pani (baba-jaga), čo vedela o Vladivostoku všetko. Celú cestu som ju počúval. 1 a pol hodiny. Električky v katastrofálnom stave, chodí v nich málo ľudí, dôchodci zadarmo. Andrej fotil tú časť mesta.  Večer o 22.45 sa do nášho hotela dovolal otec Peter (Ján Pružina), kňaz, misionár. V nedeľu večer zavolá, kedy v pondelok príde.

Deň dvanásty, piatok – 12.09.2008 – pobyt – hotel

Normálne hotelové raňajky, oddych. Potom sme chceli ísť na inú električku. Išla tade, kde sme čakali, iba včerajšia 7-mička. A tak sme nasadli na autobus č.23. Na konečnej toho autobusu bolo autobusové nádražie. Odtiaľ išli autobusy do okolia. Keby sme sa vyznali, bolo by to zaujímavé pocestovanie. Boli sme blízko pri mori (nadchod cez koľaje) a chceli sme sa okúpať. Nepáčilo sa nám more, ani pláž. Nekúpali sme sa. Bola tam aj veliká tržnica väčšinou s vietnamským tovarom, aj s predávajúcimi. Aj tam strihali, asi za 100 rubľov. Bol tam však aj klasický trh. Stánky s ovocím, zeleninou, ostatnými produktmi. (ryby, hríby, med, atď) Podebatovali sme s trhovníkmi, okoštovali včelí med, melóny (bezplatne) a všelijaké neznáme ovocie. Príjemní ľudia a výborná atmosféra. Neďaleko v „knige“ sme kúpili turistickú mapu Vladivostoku a okolia. Super mapa. Cesta autobusom späť, potom na našu pláž. Chceli sme sa okúpať, blížila sa búrka – veterno. To nás neodradilo. Poskákali sme do vĺn (foto). Parádne plávanie. Búrka pošla a my tiež – zmoknutí do hotela.  Andrej si vyšiel na večernú prechádzku. Mal zážitok s uzavretou ulicou pred kinom Oceán – prišli tam nejakí potentáti, modré koberce, televízia a podobné somariny.

Deň trinásty, sobota – 13.09.2008 – pobyt

Bežné zobudenie, raňajky, oddych – mierny a štart do priestoru Vladivostok. Chceli sme ísť električkou č. 6 na konečnú. Nedočkali sme sa. Tak zostal autobus č. 31.Ten nás zaviezol až k múzeu áut a motocyklov. Zaujímavé fotenie a cesta späť električkou. Rozhodli sme sa navštíviť odľahlý kút mesta podľa mapy. Doviezol nás tam autobus č. 13K. Výstup na konečnej, dali sme si pivo akože v krčme (pri magazíne), cesta späť a na pláž. Kúpanie do 20.00, nákup, večera a už sa nám nikde nechcelo. Andrej dosť fotil a ja tiež, ale menej.  Vedľa v kine oceán beží medzinárodný filmový festival a sú tu aj zahraniční hostia, herci a režiséri. Domáci z toho robia vedu  a uzavreli celý priestor pred kinom  Oceán.

Deň štrnásty, nedeľa – 14.09.2008 – pobyt.

Plánovaný odchod na doporučenú pláž dopadol takto: autobusom sme sa dostali asi do pol cesty, cca 20 km. Tam sme mali mať ďalší spoj, ten sa však do 30 min. nekonal. Vrátili sme sa 1 km späť, na už videnú pláž. Samotná pláž bol šok! Namiesto piesku  bolo odpadové sklo, obrúsené hrany od mora a rôzny iný inertný odpad. (kachličky, porcelán, tehly, struska, kde tu aj kov, ihly, drôtiky, strunky, atď. No šok!!!  Ľudia na tom mali rozložené deky a lehátka. Deti sa v tom hrali a boli spokojné. Skrátka „vsjo normálno“. Prispôsobili sme sa a zahájili kúpanie. Voda a vlny v mori OK, strašne slané. Pred 19.00 hod sme išli (po 3 kvasoch) na tú konečnú autobusu 26. Ten však podľa prísľubu nešiel. O 19.35 sme sa vydali stopovať. Po asi 1 km chôdze nám zastal starší Nissan, šofér cca 45 rokov + 2 deti, 14 ročná dievčina a 16 ročný chlapec. Rozbehol sa rozhovor a vysvitlo, že ide z kostola, je silne veriaci, ale nie oficiálna cirkev. Debata o Bohu nás zblížila a daroval nám 2 knihy s venovaním. Aj 14 ročná dcéra  sa javila ako silne veriaca (bola bystrá). Zaviezli nás až k hotelu a po spoločnej modlitbe v aute sme sa rozlúčili. (kúpili sme im cestou za odvoz melón, veľký, červený, uzbecký a pre nás žltý a zaplatili sme 1400 rubľov) Neľutujeme to, je to škola, mali sme sa jednať. Holt! Sme cudzinci!!! Nákup chleba a kvasu. Večera – ryba zo včerajška a spánok.

Deň pätnásty, pondelok – 15.09.2008 – pobyt

Keďže sme mali ohlásenú návštevu pátra Petra na 14.00 hod., išli sme do rybamagazínu Oceán autobusom č.31. Magazín nás sklamal. Ryby iba to, čo v iných obchodoch. Kúpil som nejaké suveníry a išiel som späť. Páter Peter meškal 1 hodinu, ale nakoniec prišiel. Posedel asi 2 – 3 hod., dobrá debata ako s krajanom, ako s kňazom. Veľmi sympatický človek, doniesol nám 4 kiwi a 2 pressá kávy malé. My sme mu dali malú fľaštičku propolisu. Keď páter Peter odišiel, ešte raz sme zašli na železničnú stanicu overiť odchody vlaku. (Andrej totiž vynašiel novú teóriu prepočtu časového posunu. Nakoniec všetko dobre dopadlo, dokúpili sme potraviny a kvas, najedli sa a išli spať. Ani posledný večer sme nevyužili na túlanie sa nočným Vladivostokom. Zajtra sa ide domov.

Deň šestnásty, utorok – 16.09.2008 – pobyt + vlak späť

Posledné raňajky v hoteli, oddych, dojedanie melónu, posledné sprchovanie, balenie. Do 12.00 miest. času sme museli vypratať izbu. Tak aj bolo. Odloženie batožiny do úschovne hotela (kamera chránenia), posledné nákupy darčekov a výmena posledných eur. Pri tejto činnosti sa odo mňa  oddelil Andrej. Mal som ho čakať na recepcii. Čakal som 1 hod., 2 hod. a začal som byť nervózny. Modeloval som všetky katastrofické scenáre. Na koniec však došiel! Spotený a nabehaný. Totiž pred nosom mu zavreli 2 zmenárne a v 3 bol veľmi podozrivý a kontrola € (samé desiatky) bola dlhá, predlhá.  Odchod s batožinou na železničnú stanicu – pohoda. Andrej bol plne vyťažený a ja menej. Čakanie na stanici (šašlik, kvas a vitamíny). Nástup do vlaku OK, presne o 22.00 miest. času, 15.00 moskovského času a 13.00 SEČ – ODCHOD! Večera vo vlaku, náznak hygieny, spánok. Tešíme sa na Táňu (telefonát)

Deň sedemnásty, streda – 17.09.2008 – vlak späť

Budíček OK, cca 6.00 miest.času. Hygiena a obliekanie bez raňajok. Čakali sme, čo prinesie Táňa. Chabarovsk sa blížil. (Veľké mesto) Od času čo sme do neho vošli, až po stanicu uplynulo 20 min. (60 km/hod.) Čakanie na Táňu nesklamalo. Čakala nás na „vakzale“ s kabelou. Usmiata, vymaľovaná, pekná a štedrá. Dojímavé zvítanie a posedela si s nami v kupé (stáli sme tam 30.min) Táňa začala vybaľovať: koláč – pirogy, višňové, super, 7 rezňov kuracích, 4 rajčiny, šalát z limona (tajgová rastlina, miestna pochúťka), 2 sušené ryby, (foto), fľašu bylinkovej pálenky - 4 dcl, malý čierny chleba, kalendár a odznak. Srdečne sme pohovorili, pospomínali a zas sme ju pozvali k nám. 30 minút ubehlo veľmi rýchlo, ako s človekom, s ktorým sa dobre cítite. Rozlúčka, slzy, odchod... Pristúpil do nášho kupé mladý chalan – námorník – rybár, až z ostrova Sachalin. Priateľský, zhovorčivý a mal prehľad. Ponúkli sme ho pálenkou – dal si a doniesol z bufetového vozu 2 x po 3 pivá a pistácie. Nastúpil v Chabarovsku a cestoval do Belohorska. (cca 700 km) Pospal si, podebatil, popil a vystúpil. (ukazoval zábery z rybárstva a z domu.) Večera ryby – Tánine, dojedli sme zákusky, dali štamprlík, hygiena OK – spánok. Krajina – tunely, rieky, mosty a lesostepi.

Deň osemnásty, štvrtok – 18.09.2008 – vlak späť

Svitanie, budíček, hygiena. Čaj z večera, štamprlík, normálne ráno. Vo vlaku Andrej kúpil šišky plnené zemiakmi. Tým sme začali raňajky. Potom chlieb so syrom, kôprom, rajčinami a čaj. Krásna krajina, rieka a lesy, briezky už žlté. Obed – konzerva kylky, syr. Nákup jabĺčiek, cibule, kvasu a piva. Debata so sprievodčíčkami, fotky. Dali nám rajčiny a my im jabĺčka. Sledovanie krásnej krajiny. Večera – paštéka, cibuľa, kvas, zákusok. Hranie s mapou. SMS-ky odoslané aj prijaté. Fotenie, lúštenie krížovky. O 23.00 hod miest. času, 17.00 hod mosk. času a 15.00 hod SEČ sa išlo spať. Mesiačik nás sprevádzal za oknom. V hustej tme kedy-tedy svetielko dediny. Rusko je „boľšoje“

Deň devätnásty, piatok – 19.09.2008 – vlak späť

Budíček asi 500 km pred Bajkalom. Na stanici Ulan-udz (rodisko Džingischána) sme kúpili na raňajky veľké priopečené buchty (foto) plnené zemiakmi a mäsom. Boli veľké a stačili nám. Zapili sme ich čajom a pivom, zjedli kúpený zákusok a prišiel Bajkal. Bol krásny, nasvietený slnkom. Andrej objavil, že na záchode sa dá otvoriť okno a fotil cez neho jak divý. Skoro vypadol z vlaku.  Vlak ide okolo jazera cca 2,5 hod. – 200 km. Ide pomalšie, ale stojí až v dedine Sľudanka (južný cíp jazera) Stojí tam iba 2 minúty, ale cez otvorené dvere (okná sa nedajú otvoriť) všetci nakupujú ryby od ľudí, ktorí ich cez dvere ponúkajú. Predávajúci ich majú pripravené v mikroténových sáčkoch po 4 ks za 100 rubľov. Je to výhodná kúpa. Ryby a ruble rýchle menia majiteľov. Je to úplný ošiaľ, jak z predaja, tak z nákupu. Záhadou je, že vo vlaku už všetci vedia, že tu v Sľudanke, sú najlepšie ryby. (tzv. kapčone ťoploje  - údené teplé, a kapčone cholodnoje – udené chladné.) A ja som úspešne kúpil  4 ks teplé a 9 ks chladné. Tie sa nám ľúbili viac a aj dlhšie vydržia. Kapčone teplé sme hneď zožrali. Boli OK. (čemer) Vlak zatiaľ cez tunel opustil jazero Bajkal a zamieril cez širokú Rus na sever do mesta Irkutsk. Tu do nášho kupé pristúpil mladý muž, 36-ročný Sergej, geológ, naftár. Keď sa predstavil, ponúkol nám pivo.  Išiel na cyklické voľno domov z Východnej Sibíry, rieka Vrchnaja Čoma (viď mapu) do mestečka nad Tomskom – Krásna Jar.  Ponúkli sme ho pálenkou. Zaujímal sa o Slovensko, Česko a celú Európu.  Dobrá debata. Máme šťastie na spolucestujúcich – zatiaľ. Spriatelili sme sa aj so sprivodčíčkami (našemu šarmu nik neodolá) Debata, fotky a nákup u nich. Jedna varila boršč a doniesla po tanieri aj nám. Bol super – s baraninou.

Deň dvadsiaty, sobota – 20.09.2008 – vlak späť

Prespali sme sa až do strednej Sibíri asi 150 km pred Krasnojarsk. 3.30 moskovský čas, 8.30 MIČ, 1.30 SEČ. Náš spolucestujúci Sergej spal ďalej. Zjedli sme polievku + štamprlík. Oddych až do svitania a vrhli sme sa na „kapčone cholodnoje“ – ryby zo Sľudanky. Super pochúťka, prežrali sme sa ako vždy. V Krasnojarsku nákup chleba + kvas. Stanica nová, mramorová, gýčovo pekná, Andrej fotil ako divý – mramor aj na záchode. Všade plno milície, obsadenej pol budovy, ešte že Andreja nezatkli. (ja som bol svedkom výmeny brzdového obloženia na kolese nášho vagóna. Pracovník to previedol rýchlo a kvalitne.) Keď sme sa pohli, Sergej sa zobudil a začal nás ponúkať klobásovými tyčinkami, že to sú k pivu. Chutili nám aj ku kvasu. Dobrá debata, zas sa o všetko zaujímal. Samotné cestovanie nám už zovšednelo, ale nuda neni. Hra s mapou, debata s ľuďmi – paráda. Pri Tomsku mestečku Tajga, Sergej vystúpil. Srdečná rozlúčka – sympaťák s prehľadom. Daroval nám firemnú tušku, my jemu nič, lebo už nič naše nemáme. Navečerali sme sa, ryba + paštéka + cibuľa + syr + chlieb + kvas + čaj. Andrej sa bol zákerne – hrnčeková sprcha. (6 hrnčekov cca 0,5 l)

Čítanie a spánok. Aj podľa kompasu vlak ide na západ.

Deň dvadsiatyprvý, nedeľa – 21.09.2008 – vlak späť

Budíček  pred Barabinskom. 22.40 mosk. Čas, 02.40 MIČ, 20.40 SEČ. Príjemné hádky o čase. Ležanie, čítanie, spánok a z postele nás vyhnal hlad. Raňajky – ryby zo Sľudanky „kapčone cholodnoje“ posledné 4 kusy.  Pochúťka!!! Vlak naberal meškanie a tak sa plánované zastávky skracovali na nutnú kontrolu a išlo sa ďalej. Zaujímavý rovinatý kraj, kontrola situácie na mape, návšteva jedálneho vozňa – boršč -  OK. O 14.33 miestneho času sme prekročili hranicu 2000 km k Moskve. V mestách a dedinkách sa už častejšie vyskytujú moderné stavby. V Omsku popŕchalo. Andrej spal. Na zastávku Ťumen sme skoro Andreja nechali. Všetko však dobre dopadlo. Vchádzame do Jekaterinburgu (predtým Sverdlovsk). Je to obrovské mesto, stáli sme málo. Miestny čas sa posúva k moskovskému času. 5 – 4 – 3 hod. rozdiel. Večera, sprcha, pivo a ideme spať. Posledná noc vo vlaku a ten uháňa na západ.

Deň dvadsiatydruhý, pondelok – 22.09.2008 – vlak späť.

Zobudili sme sa pred mestom Kirov ešte po tme. Debata a podriemanie. Raňajky – polievka + fazuľa (náš kombinačný výmysel) – dojedanie zásob. Pozorovanie okolia, čaj, mapa, normálny cestovný deň. Andrej zaspal ako bábo. Ja som čítal lúštil krížovky ako obyčajne. Mapa sa nám zasekla, nevedeli sme nájsť, kade ideme. Dalo mi to zabrať, ale nakoniec som porozumel ruskej automape. A trasu som našiel. Andrej mi vyslovil pochvalu bez foto. Vonku zaujímavý kraj a veľké mesto Nižnyj Novgorod.  Vlak dobiehal meškanie a my sme dopíjali pivo a kvas a dojedali všetko, čo sme mali na cestu. Vlak meškanie dohnal a včas došiel do Moskvy (Jaroslavskyj Vagzal). Dve hodiny pred príchodom do stanice sprievodčíčky uzavreli WC a to mi neskôr robilo veľký problém. Riešili sme to až na námestí. Nástup do metra a na konečnú linky č.2 – Rečnoj Vagzal. Cesta zaujímavá ako v metre v Moskve. Maršutnyj taxík nás za 2 x 60 rubľov odviezol na Šermetevo 2. Zahájili sme 24 hodinové čakanie.

Deň dvadsiatytretí, utorok – 23.09.2008 – späť – letisko

Lavičky v hale letiska nás nežne pritúlili. Taxikári nás však chceli niekam odviezť. Klimatizácia na nás útočila prievanom,  letištné bufety vysokými cenami a čistiaca čata čistiacim strojom. Všetko sme to vydrpžali, odolali sme a trochu aj pospali. Striedavo ja, aj Andrej. Keď svitlo cca  8.00 mosk. času, sme sa rozhodli ísť do centra Moskvy. (Lietadlo nám letelo o 17.00 hod.) Stačilo sa vrátiť na 15.00 hodinu. Batožinu sme dali do „kamery chránenia“ – úschovne za 200 rubľov za 1 kus!  Ďalší cenový šok! Do mesta sme išli novou elektrickou rýchlodráhou. Lístok stál .......... rubľov – ďalší cenový šok!!! Moskva je oficiálne najdrahšie mesto na svete a to sa nám aj potvrdilo. „Rýchlovlak“ nás doviezol na stanicu metra. Ešte na povrchu sme si zahryzli obľúbené pelmene (opekaná šiška plnená mäsom). Keď Andrej nenašiel v okolitých magazínoch typické ruské cukríky, ktoré chcel silou-mocou doniesť domov, (mne je doteraz záhada prečo?) prevzal som velenie na tomto výlete ja. Popýtal som sa, ktorou trasou sa dostaneme najbližšie k centru, čiže Krásnej ploščadi – Červené námestie,  našiel som trasu na mapke a vyštartovali sme do metra. Vystúpili sme na stanici ............ a zistili, že od Červeného námestia sme asi 1 km. Úmorným (pre mňa) šľapaním sme to prekonali. Námestie – ozaj fascinujúci kúsok Moskvy. Mauzoléum Lenina sa mi zdala dosť skromná budova, ale stojí tam. Andrej ma opustil za účelom fotenia a tak som sa sám potúlal po hornej časti Červeného námestia a pobral sa smerom k metru. Keď sme sa asi po 30 minútach s Andrejom našli, začal panikáriť, aby sme už išli na aeroport, lebo nestihneme lietadlo o 17.00. Bolo asi 12.00 hod. Časový plán som mal pevne v rukách a upokojil som situáciu nákupom pelmenov. Metrom sme sa bravúrne ako starí Moskali prepravili na konečnú .............................. Tam ešte Andrej (keďže sme mali čas) urobil zúfalý pokus o nakúpenie cukríkov. Ale neuspel. Chceli sme si niečo zahryznúť a umožnil nám to kvázi bufet, v ktorom opekali veliké slané palacinky a plnili ich všeličím. My sme si dali s kuracím? mäsom. Boli veľmi chutné. Za ............... rubľov. Pri jedení sa nám prihovoril trochu podpitý Ukrajinec a núkal nás vodkou. Nie že by sme boli proti, ale do lietadla sme chceli ísť triezvi. Potom nám vnucoval do 2/3 nedopitú fľašu, aj to sme odmietli, čomu sa veľmi čudoval. Rozišli sme sa však v dobrom, lebo v malom bufetíku sme ako Slováci mali úspech. (vždy, keď vysvitlo, že sme Slováci, ľudia zaváhali. Ale keď sa to vyjasnilo cez Československo, všetci si spomenuli. Aj tu chválili naše rozdelenie bez krvi – príklad pre ostatných.

 Maršutný taxík nás za 2x 60 rubľov zase úspešne doviezol na letisko. Vyzdvihli sme si batožinu (s plačom: Toľko Peňazí!!!) V bufete sme si za posledné ruble kúpili 2x boršč,  tiež bol extrémne drahý, ale bolo nám to jedno, lebo sme potrebovali ruble minúť. Mne aj tak zostalo asi ........... rubľov,  a vymenil som ich späť za 20 €. Prešli sme o poschodie vyššie k príletovej hale a začali vypĺňať „pasažiersku colnú deklaráciu“. Neviem odkiaľ to Andrej zobral, ale tvrdil, že to musí byť a všetci to vypisujú.  A naozaj, niektorí sa pri stolíku zastavili a maturovali okolo toho, tak ako my. (samozrejme, že to od nás nikto nikde nepýtal, ale aspoň sme sa tým dobre zabavili) Prešli sme tými všetkými pasovými a colnými kontrolami, ktoré v Rusku majú príchuť dávnych časov. Na úplne poslednej kontrole sme sa dokonca museli vyzuť, dať dolu opasok, odložiť mobil a všetko kovové do košíka, prejsť „rámom“ a keď náhodou pískal, znova.  Sedíme si tak v odletovej hale a čakáme  pokyn na nástup do lietadla. Pohoda. Naraz sa ozval krásny hlas fujary, mysleli sme si, že je to z reproduktorov. Z kontrolnej zóny vychádzal chlap a balil fujaru do vreca. Svitlo nám, že to hral on. Z reproduktorov vyšiel pokyn, na nástup do lietadla. Okolo chlapa s fujarou išli ďalší s gitarou, husľami,  harmonikou.

Prihovoril som sa im: “Chlapi, vy ste nejaká folková skupina? Boli ste niekde vystupovať, šíriť našu kultúru?“

Oni odpovedali: „ Áno, šírili sme kultúru tam, kde ste vy neboli ani s prstom na mape!!!“

Ja: „ Kde to môže byť? Lebo ja som s prstom na mape, bol už všade.“

Oni: „Na Bajkale, chlapi! Na Bajkale! Osem dní sme tam žili, chytali ryby a šírili našu kultúru! Viete, kde je Bajkal, jak je to ďaleko?“

Ja: „A ako ste tam, aj odtiaľ cestovali?“

Oni: „No predsa lietadlom! Z Moskvy do Irkutska a teraz späť.“

Ja: „No tak chlapi, my dvaja sa vraciame z Vladivostoku a išli sme tam aj späť vlakom z Moskvy. A okolo Bajkalu sme išli takmer 2,5 hodiny.“

Všetkým, ktorí to počuli, zmrzol úsmev a jeden z nich zakričal: „ Poďte všetci sem, tu sú ešte väčší blázni ako my!!!“  A už sme boli kamaráti.

Celú cestu lietadlom sme si odovzdávali zážitky. Bola to partia (náhodný výber) z celého Slovenska. Rôzne profesie, rôzni ľudia, ktorí si cez cestovku  objednali osem dňovú rybačku na Bajkale. Takmer nové TU-154 nás úspešne doviezlo do Blavy, jedlo a pijatika dobrá ako v lietadle. Letušky neboli dosť pekné, ani dosť mladé. V Blave nás spoľahlivo čakal Peťo a rozviezol nás domov.

- - -

Tak ako, priatelia - stojí to za to?

- - -

Cestovateľská relácia bola nahratá v štúdiu  SOL   na tému   Transsibírska magistrála - Trans Siberian Railway. Hosťami relácie boli  Fero Škorík, a jeho kolega  Andrej Sahul  - priatelia, ktorí trasu z Moskvy do  Vladivostoku a späť zdolali pred tromi rokmi a dvaja originálni železničiari  Luboš Tomka s Tomášom  Dzurenkom. Títo dvaja cestovatelia vlakom  pred štyrmi rokmi prešli z  Leopoldova do  Vladivostoku a späť, čo je úctyhodných  24 000 km. 

Počas relácie sme sa telemostom spojili aj s Ferkovou  spolucestujúcou   Татьянou Васильченко  z  ďalekovýchodného  ruského  Chabarovska. Napriek desať hodinovému časovému posuvu  (v Ghabarovsku bolo pol štvrtej ráno a teplota  mínus  26 oC) , Tatjana  so slzami v očiach zaspomínala na spoločnú cestu cez takmer celé Rusko. 

Redakcia  SOL srdečne ďakuje za účasť v diskusii všetkým hosťom, prítomnej verejnosti  a samozrejme aj   Tatjane, ktorú určite v  Chabarovsku pri ceste Transsibírskou magistrálou navštívime.

Miloš Majko


Fotogaléria k článku:

200
Autor: Autor fotografie Transsibírska magistrála - Trans Siberian Railway, Studio reporter24.sk / SOL - Foto: (C) Milos Majko
200
Autor: Autor fotografie Transsibírska magistrála - Trans Siberian Railway, Studio reporter24.sk / SOL - Foto: (C) Milos Majko
200
Autor: Autor fotografie Transsibírska magistrála - Trans Siberian Railway, Studio reporter24.sk / SOL - Foto: (C) Milos Majko

Zobraziť všetky fotografie
200
Autor: Autor fotografie Transsibírska magistrála - Trans Siberian Railway, Studio reporter24.sk / SOL - Foto: (C) Milos Majko
200
Autor: Autor fotografie Transsibírska magistrála - Trans Siberian Railway, Studio reporter24.sk / SOL - Foto: (C) Milos Majko
200
Autor: Autor fotografie Transsibírska magistrála - Trans Siberian Railway, Studio reporter24.sk / SOL - Foto: (C) Milos Majko

200
Autor: Autor fotografie Transsibírska magistrála - Trans Siberian Railway, Studio reporter24.sk / SOL - Foto: (C) Milos Majko
200
Autor: Autor fotografie Transsibírska magistrála - Trans Siberian Railway, Studio reporter24.sk / SOL - Foto: (C) Milos Majko
200
Autor: Autor fotografie Transsibírska magistrála - Trans Siberian Railway, Studio reporter24.sk / SOL - Foto: (C) Milos Majko

200
Autor: Autor fotografie Transsibírska magistrála - Trans Siberian Railway, Studio reporter24.sk / SOL - Foto: (C) Milos Majko
200
Autor: Autor fotografie Transsibírska magistrála - Trans Siberian Railway, Studio reporter24.sk / SOL - Foto: (C) Milos Majko
200
Autor: Autor fotografie Transsibírska magistrála - Trans Siberian Railway, Studio reporter24.sk / SOL - Foto: (C) Milos Majko

200
Autor: Autor fotografie Transsibírska magistrála - Trans Siberian Railway, Studio reporter24.sk / SOL - Foto: (C) Milos Majko
200
Autor: Autor fotografie Transsibírska magistrála - Trans Siberian Railway, Studio reporter24.sk / SOL - Foto: (C) Milos Majko
200
Autor: Autor fotografie Transsibírska magistrála - Trans Siberian Railway, Studio reporter24.sk / SOL - Foto: (C) Milos Majko

200
Autor: Autor fotografie Transsibírska magistrála - Trans Siberian Railway, Studio reporter24.sk / SOL - Foto: (C) Milos Majko
200
Autor: Autor fotografie Transsibírska magistrála - Trans Siberian Railway, Studio reporter24.sk / SOL - Foto: (C) Milos Majko
200
Autor: Autor fotografie Transsibírska magistrála - Trans Siberian Railway, Studio reporter24.sk / SOL - Foto: (C) Milos Majko

200
Autor: Autor fotografie Transsibírska magistrála - Trans Siberian Railway, Studio reporter24.sk / SOL - Foto: (C) Milos Majko
200
Autor: Autor fotografie Transsibírska magistrála - Trans Siberian Railway, Studio reporter24.sk / SOL - Foto: (C) Milos Majko
200
Autor: Autor fotografie Transsibírska magistrála - Trans Siberian Railway, Studio reporter24.sk / SOL - Foto: (C) Milos Majko

200
Autor: Autor fotografie Transsibírska magistrála - Trans Siberian Railway, Studio reporter24.sk / SOL - Foto: (C) Milos Majko
200
Autor: Autor fotografie Transsibírska magistrála - Trans Siberian Railway, Studio reporter24.sk / SOL - Foto: (C) Milos Majko
200
Autor: Autor fotografie Transsibírska magistrála - Trans Siberian Railway, Studio reporter24.sk / SOL - Foto: (C) Milos Majko

200
Autor: Autor fotografie Transsibírska magistrála - Trans Siberian Railway, Studio reporter24.sk / SOL - Foto: (C) Milos Majko
200
Autor: Autor fotografie Transsibírska magistrála - Trans Siberian Railway, Studio reporter24.sk / SOL - Foto: (C) Milos Majko
200
Autor: Autor fotografie Transsibírska magistrála - Trans Siberian Railway, Studio reporter24.sk / SOL - Foto: (C) Milos Majko

200
Autor: Autor fotografie Transsibírska magistrála - Trans Siberian Railway, Studio reporter24.sk / SOL - Foto: (C) Milos Majko
200
Autor: Autor fotografie Transsibírska magistrála - Trans Siberian Railway, Studio reporter24.sk / SOL - Foto: (C) Milos Majko
200
Autor: Autor fotografie Transsibírska magistrála - Trans Siberian Railway, Studio reporter24.sk / SOL - Foto: (C) Milos Majko

200
Autor: Autor fotografie Transsibírska magistrála - Trans Siberian Railway, Studio reporter24.sk / SOL - Foto: (C) Milos Majko
200
Autor: Autor fotografie Transsibírska magistrála - Trans Siberian Railway, Studio reporter24.sk / SOL - Foto: (C) Milos Majko
200
Autor: Autor fotografie Transsibírska magistrála - Trans Siberian Railway, Studio reporter24.sk / SOL - Foto: (C) Milos Majko

200
Autor: Autor fotografie Transsibírska magistrála - Trans Siberian Railway, Studio reporter24.sk / SOL - Foto: (C) Milos Majko
200
Autor: Autor fotografie Transsibírska magistrála - Trans Siberian Railway, Studio reporter24.sk / SOL - Foto: (C) Milos Majko
200
Autor: Autor fotografie Transsibírska magistrála - Trans Siberian Railway, Studio reporter24.sk / SOL - Foto: (C) Milos Majko

200
Autor: Autor fotografie Transsibírska magistrála - Trans Siberian Railway, Studio reporter24.sk / SOL - Foto: (C) Milos Majko
200
Autor: Autor fotografie Transsibírska magistrála - Trans Siberian Railway, Studio reporter24.sk / SOL - Foto: (C) Milos Majko
200
Autor: Autor fotografie Transsibírska magistrála - Trans Siberian Railway, Studio reporter24.sk / SOL - Foto: (C) Milos Majko

200
Autor: Autor fotografie Transsibírska magistrála - Trans Siberian Railway, Studio reporter24.sk / SOL - Foto: (C) Milos Majko
200
Autor: Autor fotografie Transsibírska magistrála - Trans Siberian Railway, Studio reporter24.sk / SOL - Foto: (C) Milos Majko
200
Autor: Autor fotografie Transsibírska magistrála - Trans Siberian Railway, Studio reporter24.sk / SOL - Foto: (C) Milos Majko

200
Autor: Autor fotografie Transsibírska magistrála - Trans Siberian Railway, Studio reporter24.sk / SOL - Foto: (C) Milos Majko
200
Autor: Autor fotografie Transsibírska magistrála - Trans Siberian Railway, Studio reporter24.sk / SOL - Foto: (C) Milos Majko
200
Autor: Autor fotografie Transsibírska magistrála - Trans Siberian Railway, Studio reporter24.sk / SOL - Foto: (C) Milos Majko

200
Autor: Autor fotografie Transsibírska magistrála - Trans Siberian Railway, Studio reporter24.sk / SOL - Foto: (C) Milos Majko
200
Autor: Autor fotografie Transsibírska magistrála - Trans Siberian Railway, Studio reporter24.sk / SOL - Foto: (C) Milos Majko
200
Autor: Autor fotografie Transsibírska magistrála - Trans Siberian Railway, Studio reporter24.sk / SOL - Foto: (C) Milos Majko

200
Autor: Autor fotografie Transsibírska magistrála - Trans Siberian Railway, Studio reporter24.sk / SOL - Foto: (C) Milos Majko
200
Autor: Autor fotografie Transsibírska magistrála - Trans Siberian Railway, Studio reporter24.sk / SOL - Foto: (C) Milos Majko
200
Autor: Autor fotografie Transsibírska magistrála - Trans Siberian Railway, Studio reporter24.sk / SOL - Foto: (C) Milos Majko

200
Autor: Autor fotografie Transsibírska magistrála - Trans Siberian Railway, Studio reporter24.sk / SOL - Foto: (C) Milos Majko
200
Autor: Autor fotografie Transsibírska magistrála - Trans Siberian Railway, Studio reporter24.sk / SOL - Foto: (C) Milos Majko
200
Autor: Autor fotografie Transsibírska magistrála - Trans Siberian Railway, Studio reporter24.sk / SOL - Foto: (C) Milos Majko

200
Autor: Autor fotografie Transsibírska magistrála - Trans Siberian Railway, Studio reporter24.sk / SOL - Foto: (C) Milos Majko
200
Autor: Autor fotografie Transsibírska magistrála - Trans Siberian Railway, Studio reporter24.sk / SOL - Foto: (C) Milos Majko
200
Autor: Autor fotografie Transsibírska magistrála - Trans Siberian Railway, Studio reporter24.sk / SOL - Foto: (C) Milos Majko

200
Autor: Autor fotografie Transsibírska magistrála - Trans Siberian Railway, Studio reporter24.sk / SOL - Foto: (C) Milos Majko
200
Autor: Autor fotografie Transsibírska magistrála - Trans Siberian Railway, Studio reporter24.sk / SOL - Foto: (C) Milos Majko
200
Autor: Autor fotografie Transsibírska magistrála - Trans Siberian Railway, Studio reporter24.sk / SOL - Foto: (C) Milos Majko

200
Autor: Autor fotografie Transsibírska magistrála - Trans Siberian Railway, Studio reporter24.sk / SOL - Foto: (C) Milos Majko
200
Autor: Autor fotografie Transsibírska magistrála - Trans Siberian Railway, Studio reporter24.sk / SOL - Foto: (C) Milos Majko
200
Autor: Autor fotografie Transsibírska magistrála - Trans Siberian Railway, Studio reporter24.sk / SOL - Foto: (C) Milos Majko

200
Autor: Autor fotografie Transsibírska magistrála - Trans Siberian Railway, Studio reporter24.sk / SOL - Foto: (C) Milos Majko
200
Autor: Autor fotografie Transsibírska magistrála - Trans Siberian Railway, Studio reporter24.sk / SOL - Foto: (C) Milos Majko

Skryť všetky fotografie

Video k článku:


Komentáre k článku:

Komentovať môžu:
registrovaní menom
registrovaní nickom
›VŠETCI‹

UPOZORNENIE: Zo strany vydavateľa novín ide o pokus zachovať určitú formu voľnej komunikácie – nezneužívajte túto snahu na osočovanie kohokoľvek, na ohováranie či šírenie údajov a správ, ktoré by mohli byť v rozpore s platnou legislatívou SR a EÚ alebo etikou.

Komunikácia medzi užívateľmi a diskutujúcimi ako aj ostatná komunikácia sa v súlade s právnym poriadkom SR ukladá do databázy a to vrátane loginov - prístupov užívateľov . Databáza providera poskytujúceho pripojenie do internetu zaznamenáva tiež IP adresy užívateľov a ostatné identifikačné dáta. V prípade závažného porušenia pravidel, napríklad páchaním trestnej činnosti, je provider povinný vydať túto databázu orgánom činným v trestnom konaní.

Upozorňujeme, že každý užívateľ za svoje konanie plne zodpovedá sám. Administrátor môže zmazať príspevky, ktoré budú porušovať pravidlá diskusie, prípadne budú obsahovať reklamu, alebo ich súčasťou budú reklamné odkazy. Vydavateľ novín a redakcia nezodpovedá za obsah príspevkov diskutujúcich a nenesie prípadné právne následky za názory autorov príspevkov.

Pridať komentár
VIZOVA POVINNOST PRE OBCANOV SR A CR
Označenie inzercie
Vyhľadávanie
Posledné komentáre

Expedicia Jordansko Izrael
Označenie inzercie
CESTOVANIE
Označenie inzercie
Bottom panel

© naexpediciu.sk všetky práva vyhradené. Obsah novín je chránený autorským zákonom č. 618/2003 Z.z. a medzinárodným právom.
Prepis , šírenie, či ďalšie kopírovanie tohto obsahu alebo jeho časti, a to akýmkoľvek spôsobom je bez predchádzajúceho súhlasu vydavateľa alebo autora článku zakázané.
Design: © Mgr. Matej Fraňo Logo a názov novín: © Miloš Majko
Noviny sú aktualizované priebežne.
Články uverejnené na naexpediciu.sk neprechádzajú jazykovou korektúrou.
Redakcia a vydavateľ novín nezodpovedá za obsah autorov jednotlivých príspevkov. Redakcia a vydavateľ nenesie prípadné právne následky za názory autorov príspevkov a príspevky v diskusiách uverejnených v novinách.

Farby laky

Webdesign