Prihlásiť sa Prihlásiť sa | Registrácia Nová registrácia
Rescue Online | Na expedíciu | Reportér 24

Cesta je ciel...
Označenie inzercie
Na expedíciu

ISSN 1337-8481   Dnes je 24. 10. 2017, meniny oslavuje: , zajtra
RSS Export článkov
Top panel

Loďou po Stredomorí – časť 6. – Malta

200

Loďou po Stredomorí – časť 6. –  Malta

Za určite najzaujímavší prístav po našej trase sa dá považovať ten vo  Vallette.  MSC Orchestra za doprovodu  a navigácie  PILOTa  vpláva do prístavu na ostrove  Malta. Prístav je impozantný vďaka historickým opevneniam, ktoré sú viditeľné z veľkej diaľky a z  13. paluby  výletnej lode je pohľad na ne naozaj úžasný. Pomalé približovanie sa k prístavu si krátime fotografovaním ďalších exteriérov lode, deti si kopú loptu na ihrisku a  nevynecháme ani záchranné koleso s názvom lode a krajiny, pod vlajkou ktorej  MSC Orchestra pláva. Fotografie sa vydarili presne tak, ako slnečné počasie.

300 metrov dlhá loď do prístavu vplávala za dohliadania doprovodných plavidiel  PILOT  a až  s nepochopiteľnou presnosťou sa v relatívne úzkom priestore prístavu otáča, aby pri najväčšom móle mohla zakotviť ľavobokom. Kolos sa pomaly otáča a my sa teda nemusíme vôbec presúvať po palube a fotografie máme z celého prístavu.

Ostrov Malta sa v porovnaní s ostatnými v Stredozemnom mori javí takmer iba ako špendlíková hlavička. Ako hovorí encyklopédia, má však svoju históriu.

Malta, dlhý tvar Maltská republika (po maltsky Repubblika ta’ Malta, ang. Republic of Malta), je vyspelá, husto obývaná ostrovná krajina v Stredozemnom mori, členský štát Európskej únie.

Strategická poloha Malty v Stredozemskom mori definovala jej významnosť ako dôležitý obchodný uzol.[3] V priebehu histórie bola ovládaná Feničanmi, Kartágom, Rímom, Byzantskou ríšou, Francúzmi a Spojeným kráľovstvom. Nezávislosť od Spojeného kráľovstva získala v roku 1964, stále je však členom Spoločenstva národov. Členským štátom Európskej únie sa stala v roku 2004.Hlavným mestom Malty je Valletta. Oficiálnym jazykom je maltčina a angličtina.

Etymológia - Pôvod slova „Malta“ je neistý. Najčastejšie je predpokladaný grécky pôvod a to zo slova μέλι („meli“, v preklade „med“). Gréci nazývali ostrov menom Μελίτη („Melite“, v preklade „med“ alebo „sladký ako med“), pravdepodobne kvôli jedinečnej produkcii medu na Malte – na ostrove totiž žije endemický druh včely[4]. Že by sa mohlo jednať o grécky vplyv dosvedčuje aj fakt, že Grécko malo na ostrov vplyv už od roku 700 pred Kr.[5] a že v rokoch 395 až 870 sa Malta nachádzala pod vládou Byzantskej ríše. Ďalší možný etymologický pôvod je fenický. Fenické meno pre Maltu (Maleth) v preklade znamená prístav, čo možno interpretovať ako poukaz na množstvo zálivov a zátok nachádzajúcich sa na Malte.


Geografia - Maltské súostrovie leží na strategickom mieste v Stredozemnom mori, 93 km južne od Sicílie a 288 km východne od Tuniska[6]. Obývané sú tri ostrovy:

    Malta, 246 km²
    Gozo (po maltsky Għawdex), 67 km² (okolo 30 000 obyvateľov)
    Comino (po maltsky Kemmuna), 3 km² (obývaný predovšetkým počas turistickej sezóny)

Ďalšie ostrovy ako Cominotto, Filfla Island alebo St. Paul's Island sú neobývané. Prevažná väčšina pobrežia všetkých ostrovov je skalnatá. Povrch sa skladá z rôznych druhov priepustného vápenca, ktorý sa používa ako stavebný materiál. Najvyšším bodom je Ta' Dmejrek (253 m). Geograficky aj geologicky patrí Malta k Európe.


Prírodné podmienky - Geológia  - Geologicky patrí Malta šelfu Apeninského polostrova. Od Tuniského pobrežia ju oddeľuje pliocénno-kvartérny Maltský gráben, ktorý zrejme vznikol ako zaoblúková panva pri rozpínaní Tyrrhenského mora. Ostrov tvoria prevažne neskorooligocénne až miocénne vápence, íly a piesky. Usadzovali sa na treťohornej karbonátovej platforme. Treťohorné horniny boli v štvrtohorách vynorené a erodované. Vodné toky vymodelovali v krajine mierne vrchy do výšky 255 m. Vyššie, skrasovatelé oblasti sú pokryté iba tenkým pôdnym pokryvom s červenými pôdami. Nižšie oblasti majú vyvinuté svetlé pôdy.

Podnebie - Malta má stredomorské podnebie (Köppenova klasifikácia podnebí Csa) s miernym a vlhkým zimným obdobím a horúcimi letami s prakticky nijakými zrážkami. Neexistuje žiadne reálne latentné obdobie pre rastliny, aj keď rast rastlín môže byť v zime krátko utlmený zníženou teplotou (vo vnútrozemí sa môže dokonca vyskytnúť aj prízemný mráz) a v lete môže teplo spôsobiť vysychanie a vädnutie. V skutočnosti existujú iba dve obdobia, čo znamená, že ostrovy sú, najmä v suchších mesiacoch, atraktívne pre turistov. Silný vietor však môže spôsobiť pocit chladu najmä počas jarných mesiacov. Veľkým problémom na Malte sú zásoby vody, keď v čase najväčšej spotreby vody v letných mesiacoch prakticky neprší a zimné zrážky sú väčšinou vo forme prudkých lejakov, keď voda stečie do mora namiesto toho aby vsiakla do zeme.

Dejiny - Malta sa môže pochváliť históriou dlhou takmer 7000 rokov. Po stále ešte záhadnom období megalitických chrámov sa na ostrove vystriedali Feničania, Kartágo, Rím, Byzantská ríša, Arabi, Normani, vládcovia Kastílie, johaniti, Napoleon, v novšom období potom Briti, pre ktorých sa Malta v obidvoch svetových vojnách stala neoceniteľnou základňou v Stredozemnom mori.

Starovek
Praveký trpaslíčí slon objavený v Għar Dalam

Maltské ostrovy boli prvý krát obývané v období neolitu okolo roku 5200 pred Kr. pravdepodobne Sikanmi, ktorí sa na Maltu dostali zo Sicílie. Vyhynutie trpasličieho hrocha a trpasličieho slona nastalo pravdepodobne v dôsledku príchodu týchto prvých ľudí.[9] Obývanie Malty neolitickými farmármi sa uskutočnilo v troch vlnách, ktoré rozlišuje rôzny typ keramiky charakteristický pre danú migračnú vlnu (Ghar Dalam, šedá Skorba, červená Skorba).

K najvýznačnejšiemu obdobiu v histórii Malty patrí tzv. obdobie chrámov, ktorého začiatok sa datuje rôzne (napríklad 4 100 rokov pred Kr.)[10] alebo 3600 r. pred Kr.[11] Okolo roku 3500 pred Kr. boli postavené najstaršie megalitické chrámy na svete a to Ġgantija na ostrove Gozo [12] a Ħaġar Qim a Mnajdra na ostrove Malta.[13] Potom sa maltské ostrovy na niekoľko desaťročí vyľudnili a takými zostali až do príchodu ľudí, ktorí svojich mŕtvych spopolňovali a stavali menšie megalitické stavby nazývané dolmeny.

Približne v roku 700 pred Kr. sa na Malte usadili starovekí Gréci (hlavne v oblasti, kde v súčasnosti leží Valleta).[5] O storočie neskôr sa na Malte usadili aj fenickí obchodníci,[5] pre ktorých bol ostrov zastávkou na obchodných cestách z východných oblastí Stredozemného mora do Cornwallu.[15] Feničania obývali oblasť dnes známu ako Mdina a priľahlé mesto Rabat, ktoré vtedy nazývali Maleth (pozri sekciu etymológia vyššie).[16] Toto mesto malo význam aj pre Rimanov, ktorými bolo pomenované ako Melita. Po páde Feničanov, sa maltské ostrovy približne v roku 400 pred Kr. dostali pod vládu bývalej fenickej kolónie, Kartága.[18] V tejto dobe ľudia na Malte pestovali hlavne olivy a rohovník a produkovali textil. V priebehu Druhej púnskej vojny sa Malťania vzbúrili proti Kartágu a predali kontrolu nad svojou pevnosťou do rúk rímskeho konzula Sempronia.[17] Malta zostala Rímu lojálna počas celej druhej púnskej vojny, začo ju Rím odmenil titulom Foederata Civitas – označenie, ktoré znamenalo oslobodenie od platenia tribútu alebo výnimku spod Rímskeho práva, hoci v tej dobe Malta spadala pod jurisdikciu Sicílskej provincie.

V roku 117 boli maltské ostrovy za vlády Hadriána povýšené na Municipium.[17] V roku 60 na severe ostrova v zálive sv. Pavla stroskotal jeden z apoštolov Ježiša Krista, sv. Pavol.[17] Podľa tradície zostal na Malte tri mesiace. Šíril kresťanstvo a údajne učinil niekoľko zázrakov (pozri Skutky Apoštolov).[17]

Keď sa Rímska ríša v 4. storočí rozštiepila na Východorímsku a Západorímsku ríšu, Malta sa stala súčasťou grécky hovoriacej Byzantskej ríše, ktorá bola riadená z Konštantínopolu.[19] Aj keď Malta bola pod vládou Byzantskej ríše štyri storočia, o tomto období toho vieme málo. Existujú dôkazy, podľa ktorých germánske kmene nakrátko ovládli maltské ostrovy, ale o istý čas na to boli vytlačené Byzantskou ríšou.[19]
[upraviť] Politika a politické zriadenie Malty

Táto bývala britská kolónia získala nezávislosť 21. septembra 1964 a 13. decembra 1974 sa prehlásila za nezávislú republiku, zostala však aj naďalej členom Spoločenstva národov (Commonwealth of Nations). Od 1. mája 2004 je Malta členom Európskej únie.[2]

Malta je parlamentná republika.[20] Na čele štátu stojí prezident republiky, volený parlamentom; prezident vymenúva predsedu vlády a podieľa sa na zložení vlády. V minulosti sa však ukázalo, že vodca jednej z dvoch hlavných strán, ktorý sa spravidla stáva aj predsedom vlády, určuje, kto bude zvolený prezidentom, a tým pádom si zaisťuje aj svoje menovanie za predsedu vlády. Prezidentom republiky je od 4. apríla 2009 George Abela, predsedom vlády od 23. marca 2004 Lawrence Gonzi. Voľby do jednokomorového parlamentu (Kamra tar-Rappreżentanti) sa podľa ústavy konajú najmenej každých päť rokov.

Ešte pred získaním nezávislosti bola maltská politika určovaná dvoma politickými stranami: socialistickou a neutralisticky zameranou Stranou práce (Labour Party,Partit Laburista, MPL ako skratka pre Maltese Labour Party) a konzervatívnou Nacionalistickou stranou, Nationalist Party (Partit Nazzjonalista, so skratkou PN). Ostatné strany nemajú väčší politický význam, aj keď po posledných voľbách posilňuje Demokratická alternatíva (Alternattiva Demokratika, AD), obdoba európskych „Zelených“. Všetky parlamentné voľby majú na Malte tradične veľmi tesné výsledky a obidve hlavné strany sa pravidelne pri vláde striedajú. Posledné voľby do parlamentu dňa 8. marca 2008 priniesli toto rozdelenie hlasov:[21]

    Nationalist Party – 49,34 percent
    Labour Party – 48,79 percent

S politickými stranami sa v minulosti striedalo aj zameranie maltskej zahraničnej politiky. Zatiaľčo konzervatívna PN sa orientovala jednoznačne na Západ, teda na Európsku úniu, udržovala Labour Party tradične dobré styky nielen so Sovietskym zväzom, ostatnými krajinami RVHP a Čínou, ale aj so svojimi arabskými susedmi, okrem iných aj s Líbyou, a presadzovala neutralitu Malty voči členstvu v Európskej únii. Od roku 1987 je Malta podľa svojej ústavy neutrálna.

Administratívne členenie  - Od roku 1993 sa Malta administratívne delí do 68 takzvaných miestnych rád (local council), ktoré sú volené raz za tri roky. Každá miestna rada je do určitej miery zodpovedná za administratívne vedenie jej prináležiaceho mesta alebo oblasti. Zodpovednosť za administráciu sa delí medzi miestnu radu a vládu, medzi ktorými neexistujú žiadne intermediárne stupne; existencia šiestich okresov (päť z nich sa nachádza na hlavnom ostrove) a troch regiónov (dva na hlavnom ostrove) slúži predovšetkým štatistickým účelom.

Zákon o miestnych radách nadobudol účinnosť 30. júna 1993. Rozdelil Maltu do 54 miestnych rád na ostrove Malta a 14 miestnych rád na ostrove Gozo. Obyvatelia registrovaní v registri voličov volia svojich zástupcov každé tri roky. Na čele miestnej rady stojí primátor. Úradujúci tajomník, ktorý je volený radou, je výkonnou, administratívnou a finančnou hlavou miestnej rady. Všetky rozhodnutia sú však robené spoločne s ostatnými členmi rady.
[upraviť] Malta a Európska únia. Cesta Malty do Európskej únie bola dlhá. Dôvodom je, že prívrženci a odporcovia členstva v Európskej únii sa zhodujú s voličmi obidvoch hlavných politických strán. To znamená, že každá zmena vlády na Malte so sebou priniesla aj zvrat v politike voči Európskej únii a vstupu do nej. Maltská konzervatívna PN bola zásadne za, Labour Party (a niektoré odbory) zasa zásadne proti členstvu v Európskej únii.  Prvú žiadosť o členstvo podala Malta už v roku 1990. Po víťazstve Labour Party vo voľbách roku 1996 Malta žiadosť o členstvo stiahla. Po predčasných voľbách roku 1998, keď opäť zvíťazila PN, bola žiadosť obnovená.   O vstupe Malty do Európskej únie bolo rozhodnuté na konferencii v Kodani 13. decembra 2002. V referende o členstve v Európskej únii 8. marca 2003 sa 53,65 % voličov vyslovilo za členstvo. V rámci rozšírenia Európskej únie o desať štátov sa tak 1. mája 2004 stala Malta členom Európskej únie a vystriedala Luxembursko ako najmenší členský štát.

Hodpodárstvo -   Hospodárstvo Malty je ovplyvnené skutočnosťou, že súostrovie nemá žiadne prírodné zdroje, okrem toho ako dôsledok mizivej vegetácie trpí aj nedostatkom spodnej vody (lesný porast bol vyrúbaný už za čias Feníčanov).

Poľnohospodárstvo, predovšetkým rastlinná výroba, sa sústreďuje hlavne na trochu zelenší ostrov Gozo, napriek tomu sa musí zelenina dovážať, najmä v letnom suchom období. Tradičný rybolov sa prevádzkuje stále ešte zastaraným spôsobom hlavne ako pobrežný lov; navyše tu hrá úlohu aj skutočnosť, že vody v okolí Malty sú už dlhší čas vylovené. Nie iba časť rybieho mäsa, ale aj veľa ostatných mäsových výrobkov sa preto dováža. Priemyselná výroba, ktorá z veľkej časti vyrába na vývoz, sa sústreďuje predovšetkým na strojárenské výrobky, elektroniku, stavbu a opravu lodí, textil; určité úspechy sa v deväťdesiatych rokoch dosiahli aj v oblasti zásobovania vodou a elektrickým prúdom. V oblasti služieb stojí na prvom mieste turistický ruch. V súčasnosti navštevuje Maltu viac ako milión turistov ročne – to je oveľa viac ako vlastných obyvateľov; turistika sa na HDP podieľa zhruba 35 percentami. V zahraničnom obchode pripadá 60 až 70 percent vývozu a dovozu na Nemecko, Francúzsko, Taliansko, USA a Spojené kráľovstvo. V dovoze tvoria značnú položku potraviny a fosílne zdroje na výrobu elektriny.

Obyvatelia - Väčšina obyvateľov Malty žije na hlavnom ostrove Malta, tu prevažne v mestských aglomeráciách (viac ako 90%). Vzhľadom na malú rozlohu je hustota zaľudnenia takmer 1265 obyvateľov na km² (najväčšia v Európe a tretia najväčšia na svete). Približne 3 percentá obyvateľov sú cudzinci, najmä Briti. Takmer rovnaký počet obyvateľov žije natrvalo v zahraničí (v Kanade, Austrálii a tiež v USA).

Na rozdiel od hlavného ostrova má Gozo viac zelene a skôr poľnohospodársky charakter s príslušnou štruktúrou obyvateľstva a zároveň aj s menšou hustotou zaľudnenia. Comino je obývané iba v turistickej sezóne (hostia jedného hotela, inak má mimo sezónu približne štyroch obyvateľov).

  • rast obyvateľstva: 0,64 percent
  • priemerný vek obyvateľstva: celkový 38 rokov, muži 36,6 a ženy 39,5 rokov
  • pôrodnosť: 10,09 na 1000 obyvateľov
  • úmrtnosť: 7,91 na 1000 obyvateľov
  • detská úmrtnosť: 5,69 na 1000 živo narodených
  • priemerný vek dožitia: 76,39 rokov u mužov, 80,43 rokov u žien
(číselné údaje: stav koncom roka 2003)

Etnický pôvod - O pôvodnom obyvateľstve z megalitického obdobia existujú iba domnienky. Osídlenie dnešným obyvateľstvom začalo okolo roku 2000 pred Kr., potom, čo bola Malta asi 500 rokov neobývaná. Podľa jednej stále neoverenej teórie bola Malta osídlená zo Sicílie, pričom v priebehu ďalšieho vývoja došlo čiastočne k premiešaniu obyvateľstva s inými národmi.

Maltský jazyk  - Úradným jazykom na Malte je maltčina (Malti), prevažná väčšina obyvateľov však hovorí aj po anglicky, čiastočne po taliansky. Angličtina je pritom druhý úradný jazyk.

Maltčina, ktorá je ústavne zakotvená ako národný jazyk, je semitský jazyk, geneticky pochádzajúci z arabčiny (podľa niektorých menšinových názorov priamo z jazyka Feničanov).  V priebehu vývoja však bol silno ovplyvnený románskymi jazykmi (hlavne taliančinou) a angličtinou.

Maltčina je jediným semitským jazykom, ktorý používa latinskú abecedu obohatenú o niekoľko vlastných písmen (diakriticky pozmenené písmeno ż (nachádza sa v poľštine), ċ a ġ (zrovnateľné so španielskymi písmenami ĉ a ĝ), , ħ, a ie, ktoré sú zrovnateľné s arabskými písmenami ح, غ a ي).

Viera   -  Približne 98 percent obyvateľstva je rímskokatolíckej viery. Na Malte existuje 364 kostolov, vzhľadom na počet obyvateľov má Malta viac kňazov, mníchov a mníšok ako ktorýkoľvek iný štát na svete. Katolicizmus je zakotvený v ústave a hrá v živote aj v politike Malty významnú úlohu. Aj napriek tomu ide o modernú spoločnosť, napr. podiel žien s vyšším vzdelaním a ich podiel na pracujúcom obyvateľstve dnes zodpovedá podielu vo väčšine vyspelých európskych krajín.

Mestá   - Z vtáčej perspektívy sa zdá, že celý severovýchod hlavného ostrova Malty je jediné veľké mesto. Tento dojem klame, predovšetkým v dôsledku veľmi rýchlej výstavby za posledných približne tridsať rokov. Hranice jednotlivých miest tejto aglomerácie sú rozoznateľné iba z miestnych popisných tabuliek. K najväčším a najznámejším mestám patria:

  • Valletta (tiež: La Valletta), hlavné mesto; je to predovšetkým historická pevnosť
  • Sliema, obchodné a nákupné stredisko Malty,
  • Birkirkara, najväčšie mesto (2002: 22 334 obyvateľov)
  • Mdina, bývalé hlavné mesto s historickým centrom, dnes tiež nazývané „tiché mesto“ (je prístupné iba pre chodcov), s živým predmestím Rabat
  • Victoria (v skorších časoch tiež a dnes iba čiastočne: Rabat), hlavné mesto ostrova Gozo
  • takzvané „Tri mestá“ (The Three Cities), ako sa nazývajú mestá Vittoriosa (tiež Birgu), Senglea a Cospicua ležiace oproti Vallette na východnej strane zálivu Grand Harbour.

Doprava  -  Malta patrí k štyrom európskym štátom, kde sa jazdí na ľavej strane cesty. Vlastníctvo automobilov je na ostrovoch pomerne rozšírené, počet aút bol k roku 1990 182 254. K rozlohe ostrovov tvorí hustota automobilov 582 aút /km², kvôli čomu Malte patrí v Európe v tomto ukazovateli štvrté miesto. Malta má 2 254 km ciest, z čoho je 1 972 (87,5 %) dláždených. Typickou formou hromadnej dopravy sú maltské autobusy, ktoré spájajú dôležité miesto na ostrovoch Malta a Gozo. Autobusy na ostrove premávajú od roku 1905 a postupne sa stali turistickou atrakciou. V súčasnosti prepravujú každoročne približne 31 miliónov obyvateľov.  V rokoch 1883 až 1931 bola na ostrove železničná trasa, ktorá spájala Valettu s kasárňami Mtarfa a Mdina a s inými miestami na ostrove. Po zavedení električiek a autobusov sa železničná doprava obmedzila a v roku 1931 zatvorila.

Na hlavnom ostrove sa nachádzajú tri veľké prírodné prístavy. Na východnej časti mesta Valetta sa nachádza Veľký prístav (Il-Port il-Kbir), ktorý bol používaný ešte za rímskych čias. Ďalšími prírodnými prístavmi sú Marsamxett v západnej časti mesta a prístav na juhovýchode ostrova v meste Marsaxlokk. Na severnom cípe ostrova sa nachádza prístav Ċirkewwa a na ostrove Gozo prístav Mġarr.

Na maltských ostrov sa nachádza jediné letisko, Maltské medzinárodné letisko, známe aj ako letisko Luqa. Pôvodne bolo postavené ako letecká základňa pre RAF. Počas druhej svetovej vojny a 60. rokoch boli na ostrove aj letiská Ta'Qali a Ħal Far, ale v súčasnosti sú uzavreté. Národnou leteckou spoločnosťou je Air Malta, ktorá spája Maltu s 36 destináciami.

Historické pamiatky   - Malta je veľmi bohatá na historické pamiatky. Tri z nich sa nachádzajú na zozname Kultúrneho dedičstva organizácie UNESCO: hlavné mesto Valletta ako celok, megalitické chrámy na Malte a Gozu, a takzvané Hypogeum v Hal Saflieni.

Ďalšie historické pamiatky pochádzajú z obdobia arabského obsadenia ostrova, najmä však z doby vlády johanitov. Je možné spomenúť celé mesto Mdinu (hradby postavili už Arabi), ďalej nespočítateľné stavby a pevnôstky vo Vallette, hlavné mesto Goza Victoriu, mnoho palácov a strážnych veží, roztrúsených po celom súostroví.

Zdroj: Wikipedia

- - -

Loď opúšťame a po niekoľko sto metroch  nastupujeme do vyhliadkového busu a vydávame sa na dvojhodinovú vyhliadkovú trasu po ostrove. Historické mesto je zaujímavé, no cesta do  Mediny  a následne späť  do  Valletty  dlhá nudná.  Na otvorenom poschodí autobusu je zima a tak sa tlačíme  v dolnej ako tak vykúrenej časti – predsa len snáď  80 km dlhá trasa sa hodí na leto a nie na november.

Malá prestávka vo výrobni tradičného  Maltského skla síce pripadá ako násilný obchod pre turistov, no oživí a nie každý deň máme možnosť vidieť  sklárov priamo pri výrobe váz či okrasného skla. A rozžeravené pece nás aspoň dostatočne ohrejú.

Vraciame sa vyhliadkovým busom pripomínajúcim skôr bežný linkový  autobus  (asi ide o kombináciu)  do historickej  Valletty a ušetrenú chvíľu ešte využívame na nákup nejakých drobných suvenírov a vyfotografovanie sa pri  vysvietenej lodi.  V takejto večernej paráde a v dostatočnom odstupe od nej ju vidíme prvý raz.

Po prehliadke ostrova a zakúpení už spomenutých  suvenírov nastupujeme späť na loď a už počas večere  Maltu opúšťame a plávame smerom na Sicíliu, kde je plánované kotvenie v prístave  Messina o 7.00 hodine ráno.


Dojmy z  Malty sú kladné a kazií ich snáď iba zdlhavá a úplne zbytočná cesta vyhliadkovým autobusom po ostrove. Zabitý čas. Nabudúce budeme múdrejší - tých niekoľko hodín je lepšie stráviť v historickej časti  Valletty  a nevymýšlať. Na celý ostrov je potrebný minimálne týždeň a najlepšie v prenajatom aute. Malta je fajn spomienkou na plavbu  Stredozemným morom na  lodi  MSC  Orchestra.


Fotogaléria k článku:

200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko

Zobraziť všetky fotografie
200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko

200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko

200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko

200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko

200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko

200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko

200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko

200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko

200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko

200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko

200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko

200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko

200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko

200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko

200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko

200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko

200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko

200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko

200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko

200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko

200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko

200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko

200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko

200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko

200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko

200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko

200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko

200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko

200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko

200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko

200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko

200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko

200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko

200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko

200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko

200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko

200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko

200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko

200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko

200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko

200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko

200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko

200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko

200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko

200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko

200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko

200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko

200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko

200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko

200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko

200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko

200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko

200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko

200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko

200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko

200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko

200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko

200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko

200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko

200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko

200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko

200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko

200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko

200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko

200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko

200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko

200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko

200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko

200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko

200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko

200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko

200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko

200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko

200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko

200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko

200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko

200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko

200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko

200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko

200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko

200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko

200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko

200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko

200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko

200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko

200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko

200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko

200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko

200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko

200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko

200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko

200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko

200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko

200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko

200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko

200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko

200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko

200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko

200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko

200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko

200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko

200
Autor: Miloš Majko
200
Autor: Miloš Majko

Skryť všetky fotografie

Komentáre k článku:

Komentovať môžu:
registrovaní menom
registrovaní nickom
›VŠETCI‹

UPOZORNENIE: Zo strany vydavateľa novín ide o pokus zachovať určitú formu voľnej komunikácie – nezneužívajte túto snahu na osočovanie kohokoľvek, na ohováranie či šírenie údajov a správ, ktoré by mohli byť v rozpore s platnou legislatívou SR a EÚ alebo etikou.

Komunikácia medzi užívateľmi a diskutujúcimi ako aj ostatná komunikácia sa v súlade s právnym poriadkom SR ukladá do databázy a to vrátane loginov - prístupov užívateľov . Databáza providera poskytujúceho pripojenie do internetu zaznamenáva tiež IP adresy užívateľov a ostatné identifikačné dáta. V prípade závažného porušenia pravidel, napríklad páchaním trestnej činnosti, je provider povinný vydať túto databázu orgánom činným v trestnom konaní.

Upozorňujeme, že každý užívateľ za svoje konanie plne zodpovedá sám. Administrátor môže zmazať príspevky, ktoré budú porušovať pravidlá diskusie, prípadne budú obsahovať reklamu, alebo ich súčasťou budú reklamné odkazy. Vydavateľ novín a redakcia nezodpovedá za obsah príspevkov diskutujúcich a nenesie prípadné právne následky za názory autorov príspevkov.

Pridať komentár
VIZOVA POVINNOST PRE OBCANOV SR A CR
Označenie inzercie
Vyhľadávanie
Posledné komentáre

Expedicia Jordansko Izrael
Označenie inzercie
CESTOVANIE
Označenie inzercie
Bottom panel

© naexpediciu.sk všetky práva vyhradené. Obsah novín je chránený autorským zákonom č. 618/2003 Z.z. a medzinárodným právom.
Prepis , šírenie, či ďalšie kopírovanie tohto obsahu alebo jeho časti, a to akýmkoľvek spôsobom je bez predchádzajúceho súhlasu vydavateľa alebo autora článku zakázané.
Design: © Mgr. Matej Fraňo Logo a názov novín: © Miloš Majko
Noviny sú aktualizované priebežne.
Články uverejnené na naexpediciu.sk neprechádzajú jazykovou korektúrou.
Redakcia a vydavateľ novín nezodpovedá za obsah autorov jednotlivých príspevkov. Redakcia a vydavateľ nenesie prípadné právne následky za názory autorov príspevkov a príspevky v diskusiách uverejnených v novinách.

Farby laky

Webdesign