Prihlásiť sa Prihlásiť sa | Registrácia Nová registrácia
Rescue Online | Na expedíciu | Reportér 24

Cesta je ciel...
Označenie inzercie
Na expedíciu

ISSN 1337-8481   Dnes je 18. 10. 2017, meniny oslavuje: , zajtra
RSS Export článkov
Top panel

Archeológovia zaznamenali ďalší významný objav pri Múre nárekov - (hebr. הכותל המערבי, ha-Kotel ha-ma'aravi)

Miloš MajkoDátum09. 01. 2012 15:57:25TémaCestovanie
200

Jeruzalem / Izrael  (hebrejsky: יִשְרָאֵל, Jisra'el; arabsky: إسرائيل‎, 'Isrā'īl)   |    Až  2000 rokov staré hlinené pečatidlo  neďaleko známeho  Múru nárekov  v historickej časti  Jeruzalema našli archeológovia, ktorí tento unikátny nález následne oznámili svetu. Pečatidlo je tvaru gombíka a obsahuje armejsky napísané slová  " Čisté od Boha", čo má podľa odborníkov znamenať, že slúžilo na osvedčovanie obetných potravín či zvierat nosených do chrámu. U týchto predmetov bolo nevyhnutné, aby boli "čisté", keďže podľa tvrdení historikov, boli súčasťou rituálnych obradov.  Práve tento nález má byť prvým dôkazom uvedených aktivít, ktoré boli popisované už v starovekých textoch.

- - -

Múr nárekov alebo Západný múr (hebr. הכותל המערבי, ha-Kotel ha-ma'aravi) je pozostatkom západnej časti vonkajšej hradby, ktorá ku konci obdobia druhého jeruzalemského chrámu obklopovala Chrámovú horu. Dnes je to najposvätnejšie miesto Židov a zároveň miestom smútku nad zničením Chrámu.

K Múru nárekov prichádza mnoho pútnikov z celého sveta, aby tu vyslovili svoje modlitby, ktoré zároveň, napísané na kúsku papiera, vkladajú do štrbín múru.

Múr nárekov je súčasťou opevnenia posvätného komplexu  uctievaného  veriacimi  z celého sveta.  Pred príchodom k nemu musia záujemcovia prejsť bezpečnostnými prehliadkami.

Múr nárekov je pozostatkom vonkajších hradieb jeruzalemského chrámu, ktoré nechal rozšíriť Herodes Veľký. Po zničení Jeruzalema rímskym vojskom v Prvej židovskej vojne (roku 70) zostala väčšina múrov zborená pod úroveň terénu, okrem Múru nárekov a Malého múru. Mnohé časti hradby sú dnes často súčasťou domov v moslimskej štvrti, ktoré sú pristavené k Múru.

Podľa rabínov však šechina (Hospodinova prítomnosť) i po zničení Chrámu zostala na mieste Múru nárekov, čím sa zachovala posvätnosť miesta. Keďže šechina nie je viazaná na existenciu chrámu, nie je cieľom väčšiny židov jeho obnovenie – o to viac, že na mieste Chrámu dnes stoja moslimské mešity.

História modlitieb

Prvá zmienka o smútočných modlitbách Židov na tomto mieste sa nachádza v rozprávaní pútnika z Bordeaux, ktorý do Jeruzalema dorazil v roku 333:

Nachádzajú sa tu dve Hadriánové sochy a neďaleko nich dierovaný kameň, ku ktorému každoročne prichádzajú Židia a pomazávajú ho olejom. So stonaním nad sebou nariekajú, trhajú svoje šaty a tak odchádzajú.

O výške „dierovaného kameňa“ nie je nič známe, okrem jeho polohy, ktorá bola v miestach juhozápadného rohu Chrámovej hory. V rovnakom období bolo pre Židov stanovené obmedzenie ohľadom Jeruzalema a tí sa zhromažďovali na úpätí Olivovej hory, z ktorej bola Chrámová hora viditeľná. Židia pripisovali jedinečnú hodnotu práve Západnej stene, pretože práve z nej vystupoval veľkňaz a jeho pomocníci pri obetovaní celopalu v čase Chrámu.

V roku 638 bol Jeruzalem dobytý moslimami a Chrámová hora bola opäť upravovaná – boli na nej vybudované mešity, ktoré tam stoja dodnes. Sultán dovolil Židom bývať v Jeruzaleme a práve v tomto období vznikla tradícia modlitieb pri hradbe Chrámovej hory.

Obvyklé pomenovanie Múr nárekov je prevzaté od Arabov, ktorí toto miesto takto pomenovali podľa Židov, ktorí sa k múru prichádzali modliť a oplakávať zničenie Chrámu. V hebrejčine sa používa názov Západný múr.

Benjamín z Tudely, ktorý navštívil Jeruzalem na konci 12. stor., pripomína miesto oproti Skalnému dómu: „…západný múr, jediný z múrov, ktorý bol v Chráme vo svätyni, nazývajú Brána milosrdenstva a prichádzajú k nemu Židia, aby sa tam modlili o pomoc“. Podobný popis sa objavuje v knihe „Jeruzalemská cesta“, napísanej v roku 1333. Prvá hodnoverná zmienka o Múre nárekov pochádza z roku 1488. Po dobytí Jeruzalema Osmanmi (1517) prikázal sultán prestavať mesto a povzbudil Židov, vyhnaných v roku 1492 zo Španielska, aby sa usadzovali v Izraeli. Preto mohli mnohí Židia prichádzať k Múru a urobiť z neho trvalé miesto modlitby.

Obdobie po Šesťdňovej vojne

Múr nárekov prešiel počas Šesťdňovej vojny pod vládu Izraela a od tej doby je znovu, po dvoch desaťročiach jordánskej nadvlády, počas ktorej mali k nemu Židia zakázaný prístup, prístupná Židom i nežidom. Po vojne bola zbúraná štvrť Mugrabi, ktorá stála naproti Múru a na jej mieste bolo vybudované námestie pre modliacich návštevníkov. Priestor námestia pri Múre je považované za „synagógu“ a tak sa pri vstupe vyžaduje pokrývka hlavy.

Zdroj: Wikipedia

- - -

Múr nárekov je súčasťou opevnenia posvätného komplexu  uctievaného  veriacimi  z celého sveta.  Pred príchodom k nemu musia záujemcovia prejsť prísnymi  bezpečnostnými prehliadkami.


Fotogaléria k článku:

200
Autor: Múr nárekov, Jeruzalem, Izrael - Foto: (C) Milos Majko, reporter24.sk / seredonline.sk
200
Autor: Múr nárekov, Jeruzalem, Izrael - Foto: (C) Milos Majko, reporter24.sk / seredonline.sk
200
Autor: Múr nárekov, Jeruzalem, Izrael - Foto: (C) Milos Majko, reporter24.sk / seredonline.sk

Zobraziť všetky fotografie
200
Autor: Múr nárekov, Jeruzalem, Izrael - Foto: (C) Milos Majko, reporter24.sk / seredonline.sk
200
Autor: Múr nárekov, Jeruzalem, Izrael - Foto: (C) Milos Majko, reporter24.sk / seredonline.sk
200
Autor: Múr nárekov, Jeruzalem, Izrael - Foto: (C) Milos Majko, reporter24.sk / seredonline.sk

200
Autor: Múr nárekov, Jeruzalem, Izrael - Foto: (C) Milos Majko, reporter24.sk / seredonline.sk

Skryť všetky fotografie

Komentáre k článku:

Komentovať môžu:
registrovaní menom
registrovaní nickom
›VŠETCI‹

UPOZORNENIE: Zo strany vydavateľa novín ide o pokus zachovať určitú formu voľnej komunikácie – nezneužívajte túto snahu na osočovanie kohokoľvek, na ohováranie či šírenie údajov a správ, ktoré by mohli byť v rozpore s platnou legislatívou SR a EÚ alebo etikou.

Komunikácia medzi užívateľmi a diskutujúcimi ako aj ostatná komunikácia sa v súlade s právnym poriadkom SR ukladá do databázy a to vrátane loginov - prístupov užívateľov . Databáza providera poskytujúceho pripojenie do internetu zaznamenáva tiež IP adresy užívateľov a ostatné identifikačné dáta. V prípade závažného porušenia pravidel, napríklad páchaním trestnej činnosti, je provider povinný vydať túto databázu orgánom činným v trestnom konaní.

Upozorňujeme, že každý užívateľ za svoje konanie plne zodpovedá sám. Administrátor môže zmazať príspevky, ktoré budú porušovať pravidlá diskusie, prípadne budú obsahovať reklamu, alebo ich súčasťou budú reklamné odkazy. Vydavateľ novín a redakcia nezodpovedá za obsah príspevkov diskutujúcich a nenesie prípadné právne následky za názory autorov príspevkov.

Pridať komentár
VIZOVA POVINNOST PRE OBCANOV SR A CR
Označenie inzercie
Vyhľadávanie
Posledné komentáre

Expedicia Jordansko Izrael
Označenie inzercie
CESTOVANIE
Označenie inzercie
Bottom panel

© naexpediciu.sk všetky práva vyhradené. Obsah novín je chránený autorským zákonom č. 618/2003 Z.z. a medzinárodným právom.
Prepis , šírenie, či ďalšie kopírovanie tohto obsahu alebo jeho časti, a to akýmkoľvek spôsobom je bez predchádzajúceho súhlasu vydavateľa alebo autora článku zakázané.
Design: © Mgr. Matej Fraňo Logo a názov novín: © Miloš Majko
Noviny sú aktualizované priebežne.
Články uverejnené na naexpediciu.sk neprechádzajú jazykovou korektúrou.
Redakcia a vydavateľ novín nezodpovedá za obsah autorov jednotlivých príspevkov. Redakcia a vydavateľ nenesie prípadné právne následky za názory autorov príspevkov a príspevky v diskusiách uverejnených v novinách.

Farby laky

Webdesign